Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Späť

Pôstne obdobie

Začína Popolcovou stredou.Týždeň pred Popolcovou a hlavne tri dni presne pred pôstom , ktoré momentálne prežívame sa ľudovo nazývajú fašiangy.Túto dobu prežívajú ľudia rôzne. Mnohí holdujú rôznym hrám , hlučným zábavám , ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. V rôznych končinách sveta sa ľudia zúčastňujú karnevalov, oddávajú sa hodovaniu , neslušným zábavám. Tento zvyk je pozostatkom starodávnej obyčaje pohanov , ktorý v tom čase oslavovali Baccha, boha obžerstva a opilstva.

Cirkev nikdy neschvaľovala takéto hriešne vystrájania . Kresťan má právo sa zabaviť , veseliť sa , ale aj pri tom nesmie zabudnúť na svoje kresťanské záasady. Na znak zadosučinenia za hriechy, ktoré sa cez obdobie fašiangov stávali v rôznych kútoch sveta.

Sv. Filip Neri zaviedol v roku 1548 štyridsať hodinovú pobožnosť a poklonu Sviatosti Oltárnej vo fašiangovu nedeľu , pondelok , utorok

Pápež Benedikt XIV. v roku 1748 tento nábožný zvyk zaviedol do cirkevného štátu a udelil odpustky všetkým , ktorí sa tejto poklony zúčastnia.

Pápež Klement XIII. v roku 1765 rozšíril tieto odpustky na všetky chrámy Cirkvi.

Pôstom sa rozumie obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej Noci , to je 40 dní všedných a 6 nediel. Cirkev totiž v nedeľu nikdy nepredpisovala pôst. tento pôst je ustanovený na pamiatku Pánovho pôstu na púšti, ktorý sa pripravoval na verejné vystúpenie.

Podľa vzoru Pána Ježiša sa v tomto šase pôstu i my máme pripraviť na slávenie najväčšieho sviatku Veľkej Noci .Pôst môžme chápať ako zrieknutie sa niečoho , čo nám je prijemné.Chránime si telo i dušu o zlých vplvov a zlozvykov. Sme vládcami nad sebou !

napísal Bernard Behún

15.2.2015 13:35

5141 Prezretí, 0 Komentáre