« Späť

Pápež otvoril Svätú bránu hlavnej baziliky Panny Márie Bohorodičky

Pápež otvoril Svätú bránu hlavnej baziliky Panny Márie Bohorodičky

Vatikán 1. januára – V deň slávnosti Panny Márie Bohorodičky pápež František otvoril Svätú bránu milosrdenstva v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore na rímskom Esquilíne. Urobil tak pri vstupe k sláveniu svätej omše so začiatkom o 17. hodine. V homílii pozval všetkých prítomných tri razy nahlas zvolať na počesť Božej Matky: „Svätá Matka Božia!“ V závere slávenia sa prišiel pomodliť v tichu pred milostivým obrazom Panny Márie „Salus Populi Romani“ – Záchrany rímskeho ľudu. Uctil si ju incenzom a podľa svojho zvyku položil na oltár kyticu kvetov.
Plné znenie homílie Svätého Otca:
Zdravas, Matka milosrdenstva! S týmto pozdravom sa chceme obrátiť na Pannu Máriu v rímskej bazilike, ktorá je jej zasvätená s titulom Matky Božej. Je to začiatok starobylej hymny, ktorú budeme spievať na konci tejto svätej Eucharistie. S pôvodom od neznámeho autora sa dostala až k nám ako modlitba, čo spontánne plynie zo srdca veriacich: «Zdravas, Matka milosrdenstva, Matka Božia a Matka odpustenia, Matka nádeje a Matka milosti, Matka plná svätej radosti.» V tých niekoľkých slovách sa nachádza syntéza viery generácií osôb, ktoré nespúšťajúc zrak z ikony Panny Márie, žiadajú ju o príhovor a útechu.
Je viac než kedykoľvek príhodné, aby sme v tento deň vzývali Pannu Máriu najmä ako Matku milosrdenstva. Svätá brána, ktorú sme otvorili, je v skutočnosti Bránou milosrdenstva. Ktokoľvek prechádza týmto prahom, je povolaný pohrúžiť sa do milosrdnej lásky Otca s úplnou dôverou a bez akéhokoľvek strachu. A môže sa vybrať ďalej z tejto baziliky s istotou. S istotou, že bude mať pri sebe Máriinu spoločnosť. Ona je Matkou milosrdenstva, lebo zrodila vo svojom lone samotnú Tvár Božieho milosrdenstva, Ježiša, Emanuela, toho, na koho čakali všetky národy, «Knieža pokoja» (Iz 9,5). Boží Syn, ktorý sa stal telom pre našu spásu, nám daroval svoju Matku, ktorá sa spolu s nami stáva pútničkou, aby nás nenechala samých na ceste nášho života, hlavne v momentoch neistoty a bolesti.
Mária je Božou Matkou, je Matkou Boha, ktorý odpúšťa, udeľuje odpustenie, a preto môžeme povedať, že je Matkou odpustenia. Toto slovo „odpustenie”, tak nepochopené svetskou mentalitou,  však poukazuje na to ovocie, ktoré má opravdivý pôvod v kresťanskej viere. Kto nevie odpúšťať, ešte nespoznal plnosť lásky. A iba ten, kto skutočne miluje, je schopný dospieť až k odpusteniu, zabúdajúc na prijatú urážku. Pri päte kríža Mária vidí svojho Syna, ktorý ponúka sám seba a tak dosvedčuje, čo znamená milovať ako miluje Boh. V tom okamihu počuje Ježišove slová, ktoré pravdepodobne pochádzajú z toho, čo ho ona sama učila, keď bol dieťaťom: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). V tom momente sa Mária stala pre všetkých Matkou odpustenia. Ona sama podľa Ježišovho príkladu a s jeho milosťou bola schopnou odpustiť tým, čo zabíjali jej nevinného Syna.
Pre nás sa Mária stáva ikonou toho, ako má Cirkev rozšíriť odpustenie na všetkých tých, čo si ho vyprosujú. Matka odpustenia učí Cirkev, že odpustenie ponúknuté na Golgote nepozná hraníc. Nemôže ho zastaviť zákon so svojimi vykrúcačkami, ani múdrosť tohto sveta so svojím kategorizovaním. Odpustenie Cirkvi musí mať rovnaký rozsah ako to Ježišovo na kríži a Máriino pod krížom. Niet tu alternatívy. Práve kvôli tomu urobil Duch Svätý apoštolov účinnými nástrojmi odpustenia, aby to, čo zadovážil Ježiš svojou smrťou, mohlo prísť ku každému človeku, na každom mieste a v každom čase (porov. Jn 20,19-23).   
Mariánsky hymnus napokon pokračuje slovami: «Matka nádeje a Matka milosti, Matka plná svätej radosti.» Nádej, milosť a svätá radosť sú sestry: všetky sú Kristovými darmi, ba viac, sú to všetko jeho mená, vpísané takpovediac v jeho tele. Dar, ktorý nám Mária daruje, keď nám dáva Ježiša Krista, je darom odpustenia, ktoré obnovuje život, ktoré umožňuje plniť nanovo Božiu vôľu a ktoré napĺňa život pravou radosťou. Táto milosť nám otvára srdce, aby sme hľadeli do budúcnosti s radosťou toho, kto dúfa. Je to poučenie, ktoré vychádza aj zo žalmu: «Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. ... Navráť mi radosť z tvojej spásy» (Ž 51,12.14). Sila odpustenia je pravou protilátkou na smútok vyvolávaný zášťou a pomstou. Odpustenie otvára dvere radosti a spokojnosti, pretože oslobodzuje dušu od myšlienok na smrť, zatiaľ čo zášť a pomsta nahuckávajú myseľ a poškodzujú srdce, oberajúc ich o odpočinok a pokoj. Sú to mrzké veci: zášť a pomsta.
Prekračujeme teda Svätú bránu milosrdenstva v istote, že nás sprevádza Panna Mária, Svätá Božia Matka, ktorá sa za nás prihovára. Prijmime jej sprevádzanie, aby sme nanovo objavili krásu stretnutia s jej Synom Ježišom. Otvorme svoje srdce dokorán radosti z odpustenia, vedomí si dôverujúcej nádeje, ktorá sa nám prinavracia, aby sme našu každodennú existenciu urobili poníženým nástrojom Božej lásky.
A s láskou synov a dcér ju vzývajme rovnakými slovami ako ľud v Efeze za čias historického koncilu: „Svätá Matka Božia!“ A pozývam vás všetkých spoločne k tomuto zvolaniu po tri razy. Nahlas, s celého srdca a s láskou, všetci spolu: „Svätá Matka Božia!“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar