« Späť

Pápež František na Anjel Pána: Náboženstvo nie je „ľudskou investíciou“

Pápež František na Anjel Pána: Náboženstvo nie je „ľudskou investíciou“

Vatikán 31. januára – Pri nedeľňajšej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec František rozobral epizódu z Lukášovho evanjelia o odmietnutí Ježiša zo strany jeho rodákov v Nazaretskej synagóge (Lk 4, 21-30). Upozornil na nebezpečenstvo považovať náboženstvo za záležitosť „ľudských investícií“ a na vytváranie si falošnej predstavy Boha ako „divotvorcu“.
Poludňajšie stretnutie pápeža s veriacimi tentoraz sprevádzala rušná atmosféra vďaka prítomnosti početných skupín detí v školskom veku, ktoré hromadne vypúšťali pestrofarebné balóny. Tradičné podujatie s názvom „Karavána pokoja“ zorganizovala detská Katolícka akcia Rímskej diecézy. Svätý Otec pripomenul aj dnešný Svetový deň chorých na malomocenstvo.
Príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjeliové rozprávanie nás opäť, ako minulú nedeľu, privádza do synagógy v Nazarete, v Galilejskej dedine, kde Ježiš vyrastal v kruhu rodiny a kde je všetkým známy. Ježiš, ktorý len pred nedávnom začal svoje verejné účinkovanie, sa teraz po prvýkrát vracia späť a predstavuje sa spoločenstvu, ktoré sa v sobotný deň zišlo v synagóge. Číta stať z proroka Izaiáša, ktorý hovorí o budúcom Mesiášovi a na konci vyhlasuje: «Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli» (Lk 4,21). Ježišovi krajania boli najskôr udivení a neskrývali obdiv, no následne zmenili rétoriku a začali medzi sebou šomrať: prečo tento, ktorý o sebe tvrdí, že je Pánov Zasvätený, nezopakuje tu, vo svojom kraji, zázraky, ktoré – ako sa hovorí – urobil v Kafarnaume a v okolitých dedinách? Ježiš teda prehlási: «Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti» (v. 24) a odvoláva sa na veľkých prorokov z minulosti – na Eliáša a Elizea, ktorí konali zázraky v prospech pohanov, aby tak odsúdili neveru svojho vlastného ľudu. Práve toto urazilo zúčastnených, ktorí rozhorčene vstali, vyhnali Ježiša von a chceli ho zhodiť z vrchu. On však, úplne pokojný, «prešiel pomedzi nich a odišiel» (v. 30). Jeho hodina, totiž, ešte neprišla.
Uvedená pasáž evanjelistu Lukáša nie je len jednoduchým rozprávaním o spore medzi krajanmi – k akému často dochádza aj v našich štvrtiach –, vyvolanom závisťou a žiarlivosťou, ale poukazuje na pokušenie, ktorému je nábožný človek neustále vystavený – všetci sme tomu vystavení – a od ktorého sa treba rozhodne držať čo najďalej. Čo je týmto pokušením? Je to pokušenie považovať náboženstvo za ľudskú investíciu a následne sa dať na „dojednávanie obchodov“ s Bohom sledujúc tak vlastný záujem. Avšak, v pravom náboženstve, ide o prijatie zjavenia Boha, ktorý je Otec a ktorý sa stará o každé jedno svoje stvorenie, aj o to najmenšie a v očiach ľudí najmenej významné. V tomto spočíva prorocká služba Ježiša: v ohlasovaní, že nijaké podmienky, v ktorých by sa človek ocitol, nemôžu byť motívom vylúčenia – nijaké podmienky, v ktorých by sa človek ocitol, nemôžu byť motívom vylúčenia z Otcovho srdca, a že jedinou výsadou v Božích očiach je nemať nijaké výsady. Jediným privilégiom v Božích očiach je nemať nijaké privilégiá, nemať nijakých mocnárov za naším chrbtom, ale zveriť sa do jeho rúk.
«Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli» (Lk 4,21). To «dnes», vyhlásené Ježišom v onen deň, platí v každom čase; zaznieva aj pre nás na tomto námestí, pripomínajúc nám aktuálnosť a nevyhnutnosť spásy, ktorú Ježiš priniesol ľudstvu. Boh prichádza v ústrety mužom a ženám všetkých dôb a na každom mieste v ich konkrétnej situácii, v ktorej sa nachádzajú. On prichádza v ústrety aj nám. Je to vždy on, čo robí prvý krok: prichádza, aby nás navštívil svojím milosrdenstvom, aby nás pozdvihol z prachu našich hriechov; prichádza, aby nás chytil za ruku a vytiahol z priepasti, do ktorej nás vrhla naša pýcha, a pozýva nás, aby sme prijali utešujúcu pravdu evanjelia a kráčali cestami dobra. On vždy prichádza, aby nás našiel, aby nás hľadal.
Vráťme sa ale do synagógy. Zaiste v ten deň bola v nazaretskej synagóge prítomná aj Mária, Matka. Môžeme si predstaviť, aké odozvy – malý náznak toho, čo si vytrpí pod krížom – malo v jej srdci to, keď tam v synagóge vidí Ježiša, najskôr obdivovaného, no potom vystaveného opozícii, následne urážaného a vystavenému vyhrážaniu smrťou. Vo svojom srdci, plnom viery, Mária uchovávala všetko. Ona nech nám pomáha obrátiť sa od „divotvorného božstva“ k  zázraku Boha, ktorým je Ježiš Kristus.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Svätý Otec po spoločnej modlitbe a udelení požehnania pripomenul dnešný Svetový deň chorých na malomocenstvo a vyzval k solidarite vo forme modlitby a podpory tých, čo sa starajú o ľudí trpiacich touto ťažkou chorobou.
Pozdravil aj chlapcov a dievčatá z Katolíckej akcie Rímskej diecézy, ktorí boli na Námestí sv. Petra už od rána v rámci podujatia „Karavána pokoja“. Dvaja ich zástupcovia, chlapec a dievča, z okna pápežského paláca po jeho boku prečítali prítomným svoj odkaz, v ktorom sa podelili so svojím nasadením v prospech tých, ktorí to majú v živote ťažšie, napr. na pomoc tým, čo sú vo väznici pre mladistvých.
Pápež František sa rozlúčil svojím tradičným prianím:
„Všetkým prajem peknú nedeľu a dobrú chuť k obedu! A prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť. Dovidenia!“ -mk, jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým