Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Daniel

Katka, si vedúcou spoločenstva Daniel, ktoré sa nachádza v dedinke Kurimany neďaleko Spišskej Novej Vsi. Mohla by si nám povedať, prečo ste si vybrali za patróna práve tohto proroka a povedz nám aj zopár slov o vašom spoločenstve?

Na začiatku nášho fungovania bolo pre nás veľkým povzbudením vidieť a počuť ďalšie spoločenstvá z nášho blízkeho okolia – hlavne spoločenstvo Pavol z Levoče, spoločenstvo Dávid zo Sp. Belej a iné. Keď sme potom hľadali meno pre naše spoločenstvo tiež sme premýšľali nad menami prorokov. Chceli sme, aby to meno hovorilo do našej situácie – do bežného života v našej dedinke, kde každý každého pozná a všetci sme tzv. „kostolné typy“ ale chceme ísť hlbšie. Daniel v hebrejčine znamená „môj sudca je Boh“. Vybrala som toto meno pre nás ako pripomienku, že Ten, pre koho žijem, komu sa zodpovedám a kto ma hodnotí má byť Boh a nie ľudia, nech je tlak okolia akokoľvek veľký.

Sme spoločenstvo mladých ľudí približne od 14 do 27 rokov – hranica sa posúva, lebo priberáme mladších a starneme spolu. Máme formačné stretká, kde sa spolu modlíme, hovoríme o našej viere, učíme sa ako ďalej a pomáhame vo farnosti. Sme také klasické kresťanské spoločenstvo. Začalo to v roku 2010 ako výsledok animátorskej školy vo Važci. Sme jej ovocím :) Od vtedy prešli animátorskou školou ďalší šiesti z nás. Dôležité je neprestať rásť.

Vaše spoločenstvo sa často zapája do podujatí v spolupráci s inými spoločenstvami. Prečo je podľa teba spolupráca medzi mladými a spoločenstvami potrebná?

Jednoducho preto, aby sme prežili – ako spoločenstvo aj ako Bohom obdarovaný jednotlivec. Osamote je ťažké zvládnuť všetky tie situácie v živote, očakávania rodiny, vzťahy s okolím a pod. Aj spoločenstvo uzavreté do seba sa dostane do bodu, keď potrebuje pomoc zvonku, potrebuje vidieť „ponad svoj piesoček.“ To bol aj náš prípad. Do služby na diecéznych akciách nás zavolali práve v čase, keď sme začali stagnovať, riešili sme vzťahy „kto sa na koho škaredo pozrel“ a prichádzala nechuť vôbec ísť na stretko. Pri spolupráci s inými spoločenstvami sme postupne nabrali nový dych, opätovné nadšenie pre naše spoločenstvo. Dokonca sme zistili, že i také malé spoločenstvo ako my, má čo ponúknuť a zažijeme pri tom kopec výnimočných vecí. Napríklad na poslednom DSM v Smižanoch prišli za nami mladí z inej dediny, či by sme im nepomohli rozbehnúť u nich stretká, pretože citujem: „už sme o vás veľa počuli.“ A my sme im neverili. To dokáže vymyslieť iba Boh!

Čo vaša služba? Čo je vaším najdôležitejším poslaním?

Snažíme sa byť nápomocní vždy, keď nás o to požiadajú. Berieme každú ponuku, či už je to obsluha v kuchyni alebo vysávanie kobercov v telocvični, pretože vždy pri tom veľa dostaneme – nové požehnanie, nové priateľstvá, nové skúsenosti, až po nové tričká KPM.

Za najdôležitejšie poslanie považujem službu u nás doma vo farnosti. Byť svedkom pre ďalších ľudí mimo nášho spoločenstva, ako sú napr. birmovanci a ďalší. Tento týždeň sme mali každoročný farský výlet s deťmi na Tisícročnú kaplnku, kde naši chlapci pripravili hry pre deti a opekačku. Pre manželov sme zorganizovali kurz symptotermálnej metódy PPR cez Ligu pár páru na Slovensku. V živote farnosti je veľa príležitostí na službu – jasličkové pobožnosti, adorácie, futbal,...  Pre mňa ako vedúcu spoločenstva je zasa kľúčové ponúkať pravidelnú formáciu mojim ľuďom na stretkách, aby mali kde načerpať.

Skús si teraz trošku zaspomínať a povedz, v čom vidíš doteraz najväčší úspech vášho spoločenstva?

Náš najväčší úspech – že sme to po celú tú dobu vydržali s naším vedúcim spoločenstva. Ale vážne – nikto z nás na začiatku netušil, čo z toho bude. Myslím, že všetci v spoločenstve sme momentálne hrdí na to, aké meno nám Pán Boh urobil na Spiši a do čoho všetkého nás pozval napriek ťažkostiam s nami a medzi nami. Napr. počas tohtoročnej púte na Mariánsku horu v Levoči sme sa predmodlievali modlitbu sv. ruženca v priamom prenose Tv Lux. Každý z nás pri tom zatajil dych.

Teraz opačne, čo by si chcela vidieť, keby si sa mohla pozrieť na vaše spoločenstvo o päť rokov?

 Bolo by skvelé, ak by sa stretká pre mladých uchytili aj v susednej dedine, ktorá je súčasťou našej farnosti. Do tejto oblasti sme ešte vôbec nevstúpili, no máme odtiaľ prvé lastovičky, ktoré chodia na stretká k nám do Kurimian. Mojim prianím je, aby tu boli aj stretká pre dospelých, pre manželov. Inšpiráciou je pre nás spoločenstvo Pavol z Levoče, ktoré už rozbehlo niečo podobné. Problém vidím v tom, že deti a mládež často začnú chodiť do spoločenstva, ale ich rodičia ani nevedia, o čo vlastne ide. Nepodporujú ich v tom, lebo je to pre nich cudzie. Zatiaľ čakáme kým dorastieme na manželov – animátorov.

Čo je podľa teba najväčším darom, najväčšou hodnotou, akú ponúka spoločenstvo dnešnému mladému človeku?

Ak je spoločenstvo skutočne napojené na Boha, jeho najväčšou hodnotou je priestor láskavého prijatia človeka takého, aký je a pocit bezpečia – že nemusí skrývať ani svoju vieru, ani svoje chyby. Lebo v takom spoločenstve je živý Ježiš.

Čo by si odkázala mladým, možno z vlastnej skúsenosti, ktorí by chceli založiť vlastné spoločenstvo, ale nevedia ako? 

Veľa sa modlite a pýtajte si pomoc od skúsenejších. Pre mňa bola veľkou oporou Líderská škola. Chodila som na ňu práve v čase, keď prišli doposiaľ najväčšie ťažkosti v našom spoločenstve. Takže viem, že bez pomoci tých, ktorí už zabojovali o svoje spoločenstvo, by ani naše spoločenstvo Daniel neobstálo. Do života našich spoločenstiev potrebujeme akési odborné vedenie a poradenstvo.

Čo sa týka modlitby – veľké požehnanie dostávame cez Modlitby matiek. Trvalo mi, kým som si uvedomila, že takto nám naše cesty prerazili skôr, ako sme na ne boli pozvaní. Keď teraz čaká spoločenstvo niečo náročné, idem za touto skupinkou našich mám a prosím, aby sa za nás modlili. Treba nám modlitbové krytie.