« Späť

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Dávid

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Dávid

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spoločenstvo Dávid v Spišskej Belej má medzi spoločenstvami na Spiši skutočne bohaté skúsenosti v práci pre mladých. Jeho začiatky siahajú do obdobia, keď tu bol správcom farnosti o. Vlado Dzurenda, čo je asi 16 - 18 rokov dozadu. Takisto sa tu práve v tomto období rodila Diecézna animátorská škola, ktorá dnes sídli vo Važci. Matúš, chcel by som sa ťa ako vedúceho opýtať, čo bolo pre vás v spoločenstve najväčšou školou, čo vás za toto obdobie najviac posunulo.

Naše spoločenstvo sa budovalo a buduje na pozadí modlitby a vzťahoch, ktoré sú formované na základe bratskej lásky a povzbudzovania sa k nej.

Najväčšou školou pre nás bolo, keď sme sa potrebovali nanovo prebudiť. Kľaknúť na kolená, pokoriť sa a zapáliť pre veci vo vnútri spoločenstva, pretože sme občas boli až príliš zahĺbení do služby mimo spoločenstva. Veľa sme rozdávali a málo prijímali. Napokon sme to začali prehodnocovať a v pravde sme vykročili na cestu, aby sme ,,oprášili” naše chodníky. Vďaka Bohu a super ľuďom naďalej rastieme.

 

Ako funguje vaše spoločenstvo dnes, aká je dnes vízia spoločenstva? Zmenila sa nejako od pôvodnej?

Spoločenstvo funguje, často sa stretávame, a to neformálne i formálne. Dvakrát do mesiaca mávame veľké stretnutie celého spoločenstva, raz mesačne otvorené chvály vo farskom kostole. Skupinky sa stretávajú v týždennom alebo dvojtýždennom intervale. Žijeme spoločenstvo, tvoríme rodinu.

Vízia sa od pôvodnej veľmi nelíši, iba je jednoduchšie sformulovaná a menej obšírna: „Ohlasovať Božie kráľovstvo a viesť ľudí k osobnému vzťahu s Bohom.“ Stále sme kládli dôraz na to, že sme tu na to, aby sme ohlasovali akého máme úžasného nebeského Otca. Za veľmi dôležitú pokladám aj druhú časť vízie: „Viesť ľudí k osobnému vzťahu s Bohom.“ To je základ, na ktorom chceme stavať svoje osobné životy, aj život spoločenstva.

 

Prečo je dnes podľa teba dôležité venovať čas mladým? Ako by si hodnotil mládež súčasnosti, resp. akými slovami by si ju charakterizoval?

Každý chce niekam patriť, nikto nechce byť sám. A to, kam patríme, ovplyvní to, akými sa stávame. Venovať sa mladým je dôležité vždy, lebo oni tvoria budúcnosť. A prečo je to dôležité dnes? Stále viac sa zväčšuje tlak tohto sveta, ktorý ovplyvňuje  myslenie či skôr “nemyslenie” mladých ľudí.

Nechceme dovoliť, aby mladí podľahli ničnerobeniu a užívaniu si života bez zmyslu. Chceme, aby objavili zmysel svojho života a pochopili, aký veľký boj o ich srdcia sa tu odohráva.

Rovnako ako my v ich veku, aj naši mladí hľadajú a skúšajú ponuky sveta, ktorých je stále viac. Boh nás už mnohým veciam naučil a je na nás, aby sme im to odovzdali. Túžime, aby žili život v úprimnej radosti, aby spoznali seba a to, kým sú v Božích očiach.

 

Mnohí mladí dnes trávia čas v rôznych pochybných partiách, pouličných skupinkách,... Ako osloviť týchto mladých, ako sa im priblížiť? Čo im podľa teba môže ponúknuť zrelé mládežnícke spoločenstvo, napr. aj vaše?

Z vlastnej skúsenosti viem, že mladí potrebujú vidieť, že kresťanstvo nie je nudné a že živý kresťan je normálny človek. Veľmi potrebujú cítiť, že sú prijatí a že sú potrební. Keď im prejavíme dôveru, dokážu prevziať zodpovednosť. Okrem toho potrebujú vidieť, že svedčíme životom, že sa dokážeme prežívať a vyjadrovať radosť, že žijeme plnohodnotne, že kresťanstvo nás nezväzuje, ale práve naopak, robí nás slobodnými. Hovoríme im aj o tom, ako sme prešli rôznymi bojmi, skúškami a našli cestu k slobode v Kristovi.

 

Čo teba pritiahlo do vášho spoločenstva? Ako si sa díval na vaše spoločenstvo v tom čase, keď si ho videl iba zvonka? Čo vidíš dnes ako jeho vedúci?

Mňa osobne do spoločenstva pritiahol pocit prijatia, že ľudia zo spoločenstva stoja za mnou a sú ochotní mi pomôcť prakticky aj modlitbou. Oni mi zjavovali Krista. Po istom čase som však zistil, že to nie je len o vzťahoch, ale hlavne o spoločnom hľadaní a spoznávaní Boha. Dnes ako vedúci sa snažím so svojim tímom dávať ľuďom príležitosť na to, aby mohli čo najviac a najlepšie nachádzať a spoznávať Boha.


Vaše spoločenstvo sa pomáha pri formovaní mladých aj prostredníctvom tzv. nízkoprahového klubu (Face club), ktorý funguje vo vašom meste. Mohol by si nám priblížiť myšlienku tohto projektu a tiež to, ako to u vás funguje?

Face club funguje už šiesty rok. Je to priestor, kde chceme deťom a mladým bez ohľadu na vierovyznanie, sociálne postavenie či farbu pleti venovať svoj čas. Face club ponúka priestor pre dobrovoľníkov, aby sa mohli realizovať, rozvíjať a jeho úlohou je byť prirodzeným prostredím na stretávanie sa. Pre nás je to priestor na stretnutie či spoznávanie detí a mladých nášho mesta, teda na predevanjelizačné aktivity.

Svojím prístupom a životným štýlom sa mladým snažíme ukazovať plnosť života s Bohom bez toho, aby sme im Ho nasilu vnucovali. Riadime sa dvomi heslami: „Neži nudu, zaži Face club”. To platí pre návštevníkov, ktorí prijímajú jeho služby. A druhé je: „Face club - nájdi svoju tvár”. Toto motto vyjadruje cieľ činností, do ktorých sa aktívne zapájajú najmä dobrovoľníci. Face club vytvára možnosť sebarealizácie a učenia sa služby iným.

 

Vidíš aj nejaké konkrétne „ovocie“, ktoré tento klub vo vašom meste priniesol?

Mnohí mladí sa naučili byť sami sebou, realizujú sa v tom, čo ich baví a v čom sa chcú rozvíjať. A určite priniesol oživenie do trávenia voľného času, rozvoj dobrovoľníckej činnosti mladých a aj celkovo rozvoj potenciálu mladých v našom meste. Darí sa to vďaka podujatiam, ktoré ponúka, ale tiež vďaka školeniam a kurzom, ktoré mohli mladí dobrovoľníci počas jeho existencie absolvovať. Tiež sme vďaka klubu začali slúžiť deťom v našom meste, ale i mimo neho, napr. na festivale Campfest.

 

Čo si na mladých ľuďoch vážiš najviac, čo je podľa teba najväčšou vzácnosťou mladých sŕdc?

Ja osobne si na nich najviac vážim ich otvorenosť a ochotu vstupovať do nových výzev, ich entuziazmus, kreativitu a zapálenosť ísť za vecami, pre ktoré sa nadchnú, či už je to v športe alebo vo voľnočasových aktivitách. Hlavne však obdivujem to, ako odvážne dokážu kráčať za Bohom, ak sa tak rozhodnú. Veľmi si cením, že dokážu robiť aj ťažké veci, napr. upratať si svoju izbu :-)

 

Na záver ti chcem ešte položiť moju tradičnú otázku :) Keby si sa mohol pozrieť o desať rokov neskôr na vaše spoločenstvo, čo by si chcel vidieť?

Chcel by som vidieť veľkú zapálenosť minimálne trojnásobného počtu ľudí, ktorí v jednote, láske, pokore a radosti hľadajú a plnia Božiu vôľu. Chcel by som vidieť ľudí, ktorí neúnavne ohlasujú Božie kráľovstvo, chvália Boha a formujú jeho učeníkov.

Chcel by som vidieť tím ľudí, ktorí vstupuje medzi davy, zjavuje im lásku, dáva radosť, ponúka pomoc a modlitbu. Hoci to čiastočne žijeme už teraz, stále je na čom pracovať :-)

 

Viac