Blogy

« Späť

Ježiš

Ježiš

Ježiš v Eucharistii je mojim najdrahším Priateľom.

Môžem k nemu prísť kedykoľvek. Má pre mňa čas.

Len tak, na rozhovor. Alebo na mlčanie.

Na ďakovanie za dobrá, ktoré som dostala. Včera, dnes, za mesiac.

Na prosby, ak mám nejaké trable, v práci, doma, osobne, alebo núdzu v niektorej oblasti života.

Na chvály.

Je úžasným Priateľom. Nikdy ma nesklamal, nikdy.

Naopak. Vždy ma obdaroval znova.

Miluje ma, ako nikto na svete.

Má pre mňa čas. Vždy.

Môžem so sebou priviesť kopec priateľov. Nebude mať nič proti tomu.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ó, so mnou je to tak isto!
Keď čítam o Ježišovi, ktorý chodil po zemi a uzdravoval ľudí z rôznych neduhov, ťažko, preťažko chorých, ba i kriesil mŕtvych, vždy sa rozplačem nad tým, ako mu ľudia ďakovali. Kľakli si pred Ním na kolená, tam, kde momentálne boli, do prachu zeme a vzdávali mu vďaky, klaňali sa mu až po zem a bozkávali nohy a lem šiat...
Ale Ježiš uzdravuje i dnes...Máme silnú vieru? Dokážeme pochopiť, aké veľké dary nám každodenne posiela do života, aby sme prežívali život v hojnosti a láske?
Dokážeme mu za to všetko ďakovať?
Aj dnes lieči, uzdravuje, kriesi mŕtvych na tele i na duchu...a predsa sa ku nemu správame tak, ako keby ani nežil. Akoby sme nikdy neprijali od neho nami nezaslúžený dar...On, väzeň Lásky čaká na nás, kedy si na neho spomenieme...
Vylieva na nás prúdy milostí, a my stále nemáme na neho čas...
Kedy mu dáme to najdrahšie, čo máme? Svoje srdce?
Pane, prosím ťa, daj, aby som ťa ešte viac milovala...
Odoslané 10.8.2012 15:06.
Ó, moja Evička, hovoríš mi z môjho srdca! Málo kto dnes chodí na poklonu - tu, kde som teraz, neviem, ako je to na Slovensku, aby s ním strávil hodinku... Nás je (v tej farnosti, kde som teraz - Wr. Neustadt v Rakúsku) asi 15-20 a to uz je veľa, niekedy je nás menej, som však vďačná za tých zopár verných ľudkov, ktorí mu vzdávajú poklonu. Máme kopec mladých, no na poklone stertnem taktroch, viac nie, a my ostatní, starší sme od 10... Nasi bratia Kapucíni majú dokonca neustálu poklonu - t.j. od rána asi 7,00h do večere 19,00h, a Pán je sám... nepríde nikto! Som vďačná za tú možnosť, lebo mnohé kostoly sú zatvorené, že sa ani nemôžem zastaviť, ako kedysi, keď mám cestu okolo kostola...
To bol aj úmysel príspevku, bola som na poklone, ktorá je tu každý šrvrtok.... prosila som za kňazov, za Cirkev... za Slovensko, za celý svet, ktorý sa zvíja v bolestiach, nepokojov a zla...Máme toľko problémov a ťažkostí, a tie sa riešia na kolenách pred Pánom, nie inak. S ľuďmi sa veci nevyriešia, iba skomplikujú. No málokto berie Pána za slovo, veď On hovorí: "príďte, ak ste obťažení, bezradní, trpiaci... a nikto nejde... no tak aspoň tí, ktorí rozumejú jeho reč. Vdaka Evička! Želám tebe aj rodinke hojné Božie požehnanie a všetko dobré! Som šťastná, e sme sa našli! Si moja krvná skupina, ako to vyjadril niekto na stránke! Zdravím, pošlem ti mail!
Odoslané 10.8.2012 21:12 ako reakcia na Eva Vráblová.
Hovorite mi zo srdcaemoticonMusime sa klanat Jezisovi v sviatosti oltarnej a prosit.Aj za tych,ktori sa neklanajuemoticonOn svet zachrani,aj pre par vernych.
Odoslané 10.8.2012 21:42.
To je dobrý nápad chodiť na tie poklony.
Odoslané 10.8.2012 22:12 ako reakcia na Mária Künzl.
To je nevyhnutne. Nikto iny nemoze nic urobit. Iba Pan.A kde inde, ako tam, kde je pritomny? Je to sila. Skutočne odporučam a prosim, nenechajme Ho sameho. Prisiel pre nas. A máme tolko za čo prosiť i ďakovať. Aj za tých, čo nerozumejú a nevedia, že Pán je nám k dispozícii. To je naša úloha... Vďaka vám všetkým! Boh vás žehnaj!
Odoslané 10.8.2012 22:32 ako reakcia na Miroslav Čonka.
K tomuto sa naozaj nedá nič dodať, len to, že som nesmierne vďačná kňazom, ktorí nám umožňujú stretnutia so sv. oltárnou formou poklony a ľuďom, ktorí nám zabezpečujú aby bol kostol otvorený aj cez deň.

Ja som mala nedávno veľké problémy, ovládol ma hnev, zlosť..., nevedela som čo robiť ako reagovať.
Potrebovala som si vyvetrať hlavu a nájsť riešenie. Akosi samozrejme ma nohy zaviedli do kostola, tak som pokľakla na kolená a prosila Ježiša aby mi pomohol.
A pomohol, prišiel kňaz a ja som cez sv.zmierenia našla pokoj. Hoci starosti ostali, daroval mi pokoj.
Odoslané 12.8.2012 15:32.
To je prave uzasne, ze nam daruje to, co nam potom pomoze ist dalej. A pokoj je isto na prvom mieste. Potom prichadza Pan a da vsetko ostatne.
Odoslané 12.8.2012 16:30 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Všeobecne sa mi zdá, že Sviatosti Oltárnej je vzdávaná veľmi malá vďaka od nás, veriacich. Naši drahí kňazi nám ju vystavia, aby sme ju adorovali, klaňali sa jej, spievali, vzdávali vďaky, a my nestojíme o spoločnosť samého Ježiša, medzi nami skutočne prítomného...niekedy sa mi stane, že som v túto posvätnú chvíľu v Bazilike sama...nik iný, len ja a Ježiš...prežívam toto Stretnutie ako veľký dar, ako výsadu, ktorej bolo umožnené práve mne, najúbohejšej z úbohých, ktorá si ani nezaslúži mať toto veľké privilégium...a vtedy čerpám všetky milosti, ktoré prúdia ako živá rieka pre moju dušu, ako celkom nezaslúžený dar...
Pane, vďaka za to, že ma tak veľmi miluješ...
Odoslané 12.8.2012 19:59.
Milá Majka, zabudla som sa Ti poďakovať za Tvoje priateľstvo, aj pre mňa je veľmi vzácne. Aj Ty odovzdaj, prosím moje požehnanie celej Tvojej rodinke a vyprosujem ho od Pána aj pre Teba, milá moja drahá priateľka :-)
Odoslané 12.8.2012 20:03 ako reakcia na Mária Künzl.
Vdaka Evicka! isto to aj velmi potrebujem.
Odoslané 13.8.2012 21:50 ako reakcia na Eva Vráblová.