blog - slovensky

« Späť

Na nebi ani mráčika... ani hviezdy

Na nebi ani mráčika... ani hviezdy

Mám taký zvyk, že si pred spaním vyjdem na terasu, chvíľku posedím pozerajúc na hviezdy a len tak, s dojatím a radosťou si povzdychnem, ako to Pán celé krásne zariadil. Nerobím to celý rok, iba vtedy, keď nehorí krb. Lebo keď horí v krbe, na terase je na také posedenia už zima. Vtedy namiesto na oblohu pozerám do hasnúcej pahreby. Kto ma pozná, vie, ako rád. Ale nie o tom som chcel.

 

Včera večer bolo nebo desivé. Mesiac takmer v splne, úplne jasno a predsa nebolo vidieť ani jednu hviezdu. A nebolo to kvôli mesiacu. Lebo aj keď je mesiac v splne, hviezdy vidno.

Pozeral som na to smutné nebo bez mrakov a bez hviezd. Paradox hodný Albánska.

Bolo to preto (a ešte stále je), že Albánsko je v ohni. Len v mojej farnosti boli za posledné 2 týždne aspoň 3 požiare. Nikto ich nehasil. Však raz dohorí... Už mesiac nepršalo, vody je málo. Dokonca aj požiarnici vo Vlore sa sťažovali, že hoci majú autá, nemajú vodu. A to je, prosím, prístavné mesto! Ktovie, slaná voda asi nehasí...

A tak horí. Dym cítiť všade, o to viac, že sme v doline. Začína ma to štvať – pri každom novom požiari mi napadne, ako veľmi vďačne by som podpaľačovi naložil do rúk a 3 dni ho nepustil k vode... Prádlo sa vešia už len vnútri, lebo ten dym, pliaga jedna, akoby vedel, že práve táto biela košeľa je čerstvo opratá; okná sa otvárajú len keď naozaj treba, aby dym nebolo cítiť aspoň doma; novinári občas utrúsia pár slov o ďalšom novom požiare, už ich to tuším ani nebaví počítať; štátnici sa tvária zainteresovane a ľudia na ulici potichu repcú a všetci svorne čakáme, kedy dohorí. Snáď len pastieri sú spokojní. Čím viac lesa zhorí, tým budú väčšie pasienky.

A ešte čakám na hviezdy. Keď na nebi zasa uvidím hviezdy, bude to ako keď sa k Noemovi nevrátila holubica. Bude to nádej nového začiatku. Nádej, že zasa budem dýchať čerstvý vzduch; nádej, že tie lesy znovu vyrastú, aj keď to potrvá. Lebo nielen lesy vzal oheň. Ako prestalo pršať, zhorelo aj pár mojich plánov, predstáv a túžob. Vlastne, ešte dohárajú. Zachrániť sa už nedajú, ale ešte dymia a pália... Tak čakám na hviezdy na nebi tak trošku ubolenej farárskej duše. S nádejou na nový život.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
...Keď som si prečítala tento blog, prepadol ma smútok, ale napadlo ma, že trošku poteším tvoju farársku ubolenú dušu.Vyšla som vonku, pozrieť hviezdy z mojej terasy, že aspoň prostredníctvom písaného slova ti trošku hviezd pošlem. Ale veľmi ma to mrzí, ani my nemáme hviezdy. Obloha je tak veľmi tmavá až strašidelná, a to tu ani nemuselo horieť, ale aspoň vzduch máme voňavý a teplúčky. Ako som hľadala čo i len jednu malú hviezdičku, uvedomila som si niečo iné veľmi krásne. Spev svrčkov. Je to úžasné. Takže keď neuvidíš hviezdy, počúvaj nádherný spev svrčkov prípadne aj kŕkanie žiab má svoje čaro. A keď ani to vedz, že sa tu mnohí modlíme za tvoje zdravie, silu a hlavne tvoju službu, ktorú vykonávaš. Boh nech ťa sprevádza. Amen
Odoslané 31.8.2012 22:10.
aaale smútok hádam nie. to by bolo smutné emoticon cvrčky nespievajú odkedy ich požrali žaby a žaby nekŕkajú odkedy vyschol potok... ale veď to sa všetko obnoví... práve preto, že to má všetko svoje čaro chodím večer na terasu... vďaka za modlitby
Odoslané 1.9.2012 7:56 ako reakcia na žaneta Krížková.
To nevadí, že na nebi nič nevidíte, hlavne je, že v Nebi na nás čaká niečo úžasné. "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo ". emoticon
Odoslané 1.9.2012 13:40.
Zdravím, Tomáš! Chcela som ti poslať hviezdy obrázkom... nie je to žiadna náhrada, ale ani sa mi to nedalo. Namiesto toho ti posielam: nebudem sa sťažovať na tie naše hlúpe "drobnosti", čo nás denne vytáčajú... je to nič oproti tým vašim starostiam. Obetujem za vás, rada, aby ste čím skôr mali vodu a aby zhasol ten požiar. A teším sa, že tebe a vám v Albánsku zasa zažiaria hviezdy...
Odoslané 1.9.2012 19:59.
emoticon vďaka. naše požiare už dohoreli aj samé, pre zmenu horí inde, ale aspoň hviezdy už vidno emoticon
Odoslané 3.9.2012 21:11 ako reakcia na Mária Künzl.
Odoslané 3.9.2012 22:44 ako reakcia na tomáš kuník.
teším sa s Vami. Znova sa to dá do poriadku. Začalo to hviezdami, príde dážď, zazelená sa tráva, vysadia sa stromy a prídu aj svrčky a žaby. Veľa sily.
Odoslané 9.9.2012 20:42 ako reakcia na tomáš kuník.
prichodí mi na um O kázni a dáždnikoch... Farár vyhlásil, že o takej a takej sa budú v kostole modliť za dážď.
Keďže sa modlili dlho a dážď nie a nie prísť, spýtal sa kňaz, koľkí si doniesli dážnik... nikto.... a v tom sa ozvala rana , nebo preťal blesk,a vzadu v lavici sa zobudil malý chlapček ktorý k sebe silno túlil jeho malý detský dážnik... Bohu to stačilo. Stačila detská viera jedného maličkého....
.
Odoslané 9.10.2012 12:28.