blog - slovensky

« Späť

Vanutie Ducha v dejinách

Vanutie Ducha v dejinách

Po precitnutí z prvotného šoku, po zvýšení tlaku pri čítaní niektorých článkov a komentárov a jeho poklese na normálnu hladinu, po utretí pár sĺz a po znovunadobudnutí nádeje, ktorá aj teraz zvíťazila nad strachom z toho, čo bude, som sa trošku zamyslel nad pôsobením Ducha v dejinách ľudstva a Cirkvi.

Boží Duch obvykle pôsobí celkom inak, ako by si ľudstvo prialo. Napríklad:

Noe – muž, ktorý počas stavania korábu musel byť objektom posmechu mnohých. Isto ho nepostavil za deň. A predsa, napriek posmechu vytrval v Božom diele. Vďaka tomu prežil nielen on, ale aj jeho rodina. Stal sa tak veľkým v Božích i ľudských očiach.

Abrahám – otec viery, ktorý tak dôsledne počúval Boží hlas, že sa stal obrazom Otca, ktorý „vlastného Syna neušetril“ (Rim 8,32). A „preto ho dostal naspäť aj ako predobraz“ (Hebr 11,19).

Mojžiš – ten, ktorý pochopil, že je ten najnevhodnejší kandidát na to, aby stál na čele ľudu odchádzajúceho z Egypta. Len po tom, ako sa naňho Pán nahneval (porov. Ex 4,14), Mojžiš prijal jeho povolanie. Naučil sa dôverovať Bohu a hľadel mu „z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom“ (Ex 33,11).

Eliáš – prorok ako oheň, ktorý za vernosť Pánovmu slovu musel utekať, pretože ho chceli zabiť (porov. 1Kr 18-19). Pán to vyriešil tak, že ho vzal na ohnivom voze do neba.

Gedeon„najmenší v dome“ svojho„otca“ (Sdc 6,15) sa stal osloboditeľom Izraela s tristo mužmi proti celej armáde.

Dávid – mládenec, ktorý sa postavil proti Goliášovi. Pán mu dal „veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi“ (2Sam 7,9). Kráľ, ktorý má „za ušami“ toľko hriechov, že nemá o nich prehľadu (porov. Ž 40,12) a predsa muž, ktorý plní celú Božiu vôľu (porov. Sk 13,22).

Jonáš – prorok, z ktorého si Pán robí žarty, keď ho posiela predpovedať, čo sa vďaka kajúcnosti ninivčanov a Božiemu milosrdenstvu nestane. A nezachráni ho od toho ani zbabelý útek do Taršišu, ani odvážne hlásanie skazy.

Jeremiáš – chlapček, mladučký, ktorý nevie hovoriť (porov. Jer 1,6) dostáva príkaz: „Povieš všetko, čo ti prikážem... vložil som svoje slová do tvojich úst!“ (Jer 1,7.9). Nechal sa zviesť Pánom (porov. Jer 20,7) a hoci pre lásku k Božiemu slovu veľa trpel, nikdy sa nevzdal svojho poslania.

Judita – krehká vdova so silnou vierou, ktorá po tom, ako „umyla hlavy“ všetkým mužom Betúlie, tak pobláznila Holofernesa, že z toho malo naložené celé jeho vojsko.

Ester – sirota, ktorá prekonala najprv samu seba a potom svoj strach aby ako kráľovná riskovala život, keď ju Pán použil na záchranu svojho ľudu.

Pavol – šialený prenasledovateľ kresťanov, ktorého sa veriaci báli sa stal šťastným bláznom a väzňom pre Krista.

Ambróz – nebol ešte ani pokrstený, keď strapaté chlapčisko zakričalo: „Ambróz nech je biskup!“ a vďaka odvahe Cirkvi tej doby máme dnes výnimočného učiteľa.

František – bohatý mladík, ktorý sa stal žobrákom, aby mohol milovať nemilovanú Lásku.

Terezka – rozmaznané dievčatko, princeznička svojho kráľa, ktorá mala neskôr v sebe tak jasno, že o sebe hovorila: „Som nič, ktoré dostalo od Boha všetko.“ Zomrela prakticky bez vzdelania v karmelitánskom kláštore a dnes je učiteľkou Cirkvi a patrónkou misií.

Ján XXIII. – zvolený aby bol prechodný pápež, na pár rokov, kým sa utíšia nálady kardinálskeho kolégia. A naozaj – bol pápežom len 6 rokov. A zvolal Druhý vatikánsky koncil, ktorý v Cirkvi narobil poriadny prievan v tom najlepšom zmysle slova.

Ján Pavol Veľký – kým hovoril z kríža, nechceli ho mocní tohto sveta počúvať, lebo im Kristovo evanjelium, ktoré hlásal každým dychom nebolo pohodlné. Ale keď odišiel do domu Otca, nebolo štátnika, ktorý by chýbal na jeho pohrebe.

Tých Božích paradoxov bolo oveľa, oveľa viac. To len pár na ilustráciu toho, že Boží Duch rád a často koná celkom inak, ako si to človek vo svojej obmedzenosti predstavuje. A tie ľudské predstavy, tie naše predstavy, sú tak strašne komplikované! Možno práve preto nedokážeme pochopiť Boha. On je dokonale jednoduchý. A my, čím sme zložitejší, tým sme od neho ďalej...

A Benedikt XVI.? Pokorný Boží služobník, spolupracovník pravdy. Pápež, ktorý takpovediac „prestal v najlepšom“ a utiahol sa do ústrania – ako sám povedal – pre dobro Cirkvi. Muž, ktorý vidí ďalej, ako všetci ostatní, lebo počúva Ducha.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Tak toto, otec Tomáš, je výborné. Stiahla som si to pre povzbudenie iným ťažko skúšaným.Neboj, autorské práva rešpektujem!
Odoslané 14.2.2013 9:11.
Koľko milostí, žiť práve teraz, a byť svedkom veľkých vecí, ktoré nám urobil Pán.

Nepochopiteľné sa raz stane pochopeným a presne zapasuje do mozaiky života.

Boh dobre vie, čo robí, Duch svätý vie, ako má vanúť a Kristus? Ten je ten istý včera , dnes i na veky!

...a čo my?
nasledujme Krista: v častej modlitbe k otcovi, v nesení krížov, v láske k Bohu i ľuďom, v službe, v ohlasovaní Božieho kráľovstva slovami, skutkami a nezanedbávaním dobrého.

...a nezabúdajme, že aj pápež je jeden z " my".

Vďaka za JEHO svedectvo slobodnej a hlbokej viery.
Odoslané 14.2.2013 9:59.