Blog

« Back

7 vrchov

7 vrchov

7 vrchov ako 7 oblastí ľudskej spoločnosti, kde je dobré, aby získali vplyv ľudia, ktorých konanie bude podriadené Bohu, a Božie svetlo sa tak môže rozlievať pre dobro celej spoločnosti tak, ako to Boh plánoval od úplného začiatku.

Dobrý deň, priatelia,

prinášam vám video o 7mych vrchoch, ktoré predstavujú 7 strategických frontov, na ktorých prebieha duchovný boj, ktorý si častokrát neuvedomujeme. Je tu aj prepis pre tých, ktorým sa titulky čítajú ťažšie, resp. ich rýchlosť sťahovania nie je až taká očarujúca.

Odkaz na video: http://www.youtube.com/watch?v=FXm3gm7pAvs

 

Takže nech sa páči:

Pred viac ako 30timi rokmi... dal Boh víziu trom mužom:

Loren Cunningham – zakladateľ Mládež s misiou (orig. YWAN)

Bill Bright – zakladateľ Hlas pre Krista

Francis Schaeffer – teológ a zakladateľ komunity L´Abri

Víziou bolo znázornenie ako priniesť Božie Kráľovstvo tejto generácii.

Loren Cunningham: „V auguste 1975 v jeden deň mi dal Pán zoznam vecí, o ktorých som nikdy predtým nerozmýšľal. Pán povedal, že toto je spôsob ako získať Ameriku a národy pre Boha.“

V každom meste sveta zúri duchovný boj o nadvládu nad Božím stvorením a dušami ľudí. Tento boj sa odohráva na siedmych strategických frontoch, akoby vrchov vytŕčajúcich nad kultúrou, aby tvaroval a ovplyvňoval jej osud. V priebehu rokov sa cirkev pomaly stiahla zo svojho pôsobiska na týchto vrchoch zanechajúc tak prázdnotu, ktorá je teraz vyplnená temnotou. Keď stratíme svoj vplyv, stratíme aj kultúru, a keď stratíme kultúru, nepodarí sa nám priblížiť Božie kráľovstvo.

Teraz stojí generácia v zúfalej potrebe, je čas bojovať za nich a získať tieto vrchy vplyvu naspäť.

Vládny vrch – tu je zlo buď zviazané, alebo schválené.

Vrch vzdelania – kde sa vyučuje pravda alebo lož o Bohu a jeho tvorstve.

Vrch médií – v ktorých sú informácie interpretované cez optiku dobrého, alebo zlého.

Vrch umenia a zábavy – kde sú hodnoty a mravnosť buď oslavované alebo zdeformované.

Vrch náboženstva – kde ľudia uctievajú Boha v Duchu a pravde alebo sa uspokoja s náboženským rituálom.

Vrch rodiny – kde sa na nasledujúcu generáciu prenáša buď požehnanie alebo kliatba.

A vrch, na ktorom sú závislé ostatné vrchy, ten, ktorý poháňa a financuje všetky ostatné vrchy, „Vrch obchodu“, kde ľudia budujú na slávu Boha alebo na slávu ľudí, kde sú zdroje zasvätené Božiemu kráľovstvu alebo sa ich zmocnili sily temna. Tí, ktorí ovládajú tento vrch, riadia to, čo ovplyvní našu kultúru.

Za posledných 50 rokov nastal najprudší morálny úpadok v histórii. Kultúra, ktorú sme zdedili po našich predkoch, sa rozpadá pred našimi očami. Aký svet zanecháme našim deťom a vnúčatám?

Pokiaľ bude vrch obchodu v rukách nepriateľov evanjelia, financovanie ostatných vrchov bude vždy obmedzované, a akákoľvek snaha priniesť Božie kráľovstvo bude zmarená.

Predstavte si Boží ľud, ako získava späť svoje mestá, vládu, umenie a zábavu, v médiách, vo vzdelaní, v rodine, v náboženskom vplyve, je obmedzený iba svojou predstavivosťou a nie nedostatkom financií. Je to možné, ale najprv musíme získať vrch obchodu naspäť.

Boží krok na získanie tohto vrchu už začal. Tisícky a tisícky podnikateľov v každom veľkom meste po celej krajine zapĺňajú arény, aby sa učili od vodcov a počuli evanjelium o Ježišovi.

90% ľudí na pracovnom trhu verí v Boha.

78% verí, že duchovno a obchod si neprotirečia.

70% tvrdí, že kvôli viere má ich život zmysel a účel.

Viac ako 56 miliónov kresťanov veriacich v Bibliu a zamestnaných v obchode predstavuje ohromnú Božiu armádu čakajúcu na to, aby sa skutočne zapojila do boja.

Avšak túto strategickú armádu a bojový front cirkev do značnej miery stále ignoruje. Viac ako 90% členov cirkvi sa necíti byť vyzbrojených alebo trénovaných cirkvou na to, aby dokázali uplatňovať biblickú vieru vo svojom každodennom živote.

(Citáty od dvoch autorov)

Vrch obchodu je taký strategický, pretože je to miesto vplyvu. Keď sa pozrieme na kultúru, tak väčšina kultúry je definovaná tým, čo sa deje v obchode.

Aby sme použili bohatstvo sveta na to, aby sme požehnali svet a požehnali ho nielen tým, že rozdáme núdznym to, čo oni potrebujú.

Keď prinášame národu ekonomiku a ekonomické výhody na to, aby sme utvárali jeho kultúru, potom máte vplyv na danú kultúru.

Ľudia, keď pretvárajú, mali by pretvárať všetky sféry spoločnosti.

Je načase, aby sme získali späť týchto sedem vrchov a priniesli svetlo Božie naspäť do našej kultúry.

 

Táto vec je známa už aj na Slovensku, nakoľko bola na túto tému konferencia 7 vrchov v Ružomberku.

Krátke (už neaktuálne video) Mária Tomášika, ktorý je vedúci spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave.

http://www.youtube.com/watch?v=eXBPkQ_vx54

Comments
sign-in-to-add-comment
Na moju škodu, unikli mi doteraz tieto vrchy. V hierarchii hodnôt si staviam svoje predstavy podľa nich, ale nemala som to zadefinované. Veľmi ma to oslovilo a ďakujem za ne.
Posted on 1/14/13 10:06 AM.
Páči sa mi táto schéma. Veľakrát človek bez toho, aby o tejto teórii vedel dospel k väčšine týchto vrchov sám. Je super, keď si to človek môže takto potvrdiť.

Otázka je: "Čo s tým urobíme?"

Je pravda, že nás je veľa, ale často vieru žijeme len naoko a len na sv. omši. Zabúdame, že kresťanmi sme stále. Nechávame sa strhnúť prostredím, v ktorom žijeme a sme ľahostajní k skutočnostiam, proti ktorým by sme sa mali ohradiť, alebo aspoň ukázať príklad a iné hodnoty.

Bože pomáhaj mi, aby som spoznal Tvoj plán pre seba, a aby som dokázal čo najviac kráčať po cestách, čo si mi pripravil. Nemusím poznať celý zmysel toho, prečo to mám urobiť a kam ma posielaš. Ak pôjdem denne po Tvojej ceste nemusím sa báť, že ma dovedieš tam, kam ma chceš mať.
Posted on 1/14/13 4:03 PM.
Zdravím Robert,

Čo s tým urobíme? Ja si myslím, že každý jeden kresťan by si mal uvedomiť, že Boh od nás prioritne nič striktne nežiada. Plnenie Božích prikázaní, plnenie Božej vôle a žitie svojho života podľa Božej pravdy (podľa Biblie), sú bez vzťahu s Bohom-Otcom len mŕtvymi úkonmi bez lásky a slobody - "ja mám, ja musím"; nie "ja rád". Myslím, že by mohlo byť rozumné, aby si toto bratia a sestry v Kristovi uvedomili. Každý náboženský úkon, ktorý je bez lásky a bez vzťahu, každý "dobrý skútok", každý ruženec a sväté omše konané preto, "že musím", sú podľa mňa ničím, "lebo lásky (by) som nemal". Či už voči blížnemu alebo voči Bohu. Každá náboženský formálny je, ako keby ani nebol. Neužitočný a nezmyselný. Otec si z nás urobil sluhov, či adoptívnych synov?! Ak je obraz márnotratného syna synonymom človeka vracajúceho sa k Bohu-Otcovi, je teda tento milostivý otec márnotratného syna obrazom živého Boha-Otca, ktorý dal synovi slobodu urobiť si po svojom bez toho, aby sa na neho hneval alebo si synovu priazeň či postoje nárokoval spôsobom „máš povinnosť“ a „musíš“?

Keď si uvedomím, že slobodu, ktorú mi Boh dal, a prijmem mentalitu Božieho dieťaťa, zistím, že Božia vôľa nie je len veľkolepý Boží zámer na uskutočnenie niečoho ťažkého, náročného, alebo neviem ešte takého. V zmysle Božej lásky, Božieho otcovstva a môjho vzťahu s ním, vnímam Jeho vôľu ráno keď vstanem a bozkám manželku na čelo, vynesenie smetí po ceste do roboty, pozdravenie susedu, s ktorým sa nemám v láske (a nehrám sa na vyššieho, ale v rámci túžby po zlepšení môjho postoja voči nemu to urobím), inému úplne neznámemu susedovi z xtého poschodia, ktorému padajú kartónové obaly, pôjdem za ním, aby som ich pozbieral, aby nemeral cestu od košov ešte raz; keď prídem do roboty, menej sa snažím reptať na šéfa, pozdraviť kolegov, žehnať im. Keď vidím, ako šéfstvo robí nelogické rozhodnutia, žehnať im namiesto nadávok (i keď len v mysli), byť možno pripravený prijať pozíciu, ak by som sa do vedúcej pozície dostal, a konal v nej podľa Božej pravdy.

Každý krok po ulici je priestor nato, aby som žehnal okoloidúceho človeka, aby som sa na neho usmial, dal mu prednosť, pozdravil ho. Každá jazda autom je priestorom nato, aby som pustil chodca cez zebru, učil sa nenadávať na nezodpovedného šoféra pre mnou, či vedľa mňa, priestor, aby som ho v krátkosti požehnal, a poprosil Otca, nech ho naučí sa správať.

Prechádzka po ulici mi dáva priestor, aby som mal oči otvorené, vnímal ľudí, svet, všetko v súvislostiach, a keď vidím, že chlapík nevie otvoriť kapotu motora na svojom Passate, tak sa ponúknem a pomôžem mu ho otvoriť. A pritom zistím, že jeho kamoška spálila motor a teraz plače, lebo sa bojí svojho priateľa (auto bolo iného človeka). Kapotu otvorím, hodím v duchu príhovor k Otcovi za to dievča, a pokiaľ je možné pomôžem ďalej. Moja manželka pochopila vážnosť ich situácie, a sama pokojne odišla domov a pomodlila sa po ceste za nich tiež.

Cesta do autoservisu skratkou mi dáva priestor pomodliť sa za účastníkov autonehody, ktorá skratku upchala. Zbadám autonehodu, rozčúlený sa obrátim a idem späť. Na najbližšej križovatke sa zas otočím a zaradím sa znova do kolóny, sám nevediac prečo som takúto „blbosť“ urobil. Vidina rýchleho odstránenia nehody? Áno, najprv. Keď však vidím, že na miesto nehody fičí hasičské auto, tak sa začínam modliť. Medzitým sa pomodlím a prosím o požehnanie, preto hasičov, záchranárov aj policajtov. Potom som pocítil, že už tam nemusím byť. A otočil som sa a išiel do servisu dlhšou trasou.

Môj život možno nie je ničím značne výnimočný. Žiadny honosný Boží zmysel, ktorým by som naplnil posvätnú Božiu vôľu. Denne však túžim byť Otcovým synom tam, kde prídem. Nie vždy to zvládam. Keď to aj nezvládam, prosím Otca o pomoc. Ale nech je odo mňa ďaleko konanie LEN PRETO, aby som splnil literu zákona. Nechcem žiť zviazaný výberom starého zákona. Nechcem žiť pred Bohom ako človek, ktorý musí to a to splniť, aby som bol „dobrý pred Bohom“ a potom sa ešte trápiť, ak som to nesplnil dokonale.

Môj život je sám o sebe výnimočný. Môj život, moja existencia je výnimočná, lebo už len samotná moja existencie potešuje Boha. Otec sa teší zo mňa, teší sa zo mňa, zahŕňa ma láskou, milosťou, podporou, mocou, ktorú mi prisľúbil vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi skrze Ducha Svätého. Som si vedomý, že Otec ma tak má rád, že premýšľa, čo ešte ďalšie a lepšie by mi dal, pretože aj On sám sa teším, keď žijem požehnaný život v plnosti, v plnej radosti, teda v Ňom.

S týmto postojom v srdci je pre mňa 7 vrchov akousi métou niečoho úplne prirodzeného, čo chcem žiť a do istej miery žijem. Som energetik, pracujúci v štátnej sfére. Vidím kopec vecí, s ktorými sa ako jedinec nie vždy stotožňujem, čo ma však podnecuje k modlitbe a žehnaniu. Nie som na vedúcej pozícií, nemám autoritu na ovplyvnenie vecí v rámci štruktúry podniku. Vnímam však priestor, ktorý mi Boh dáva i na tú „obyčajnú“ modlitbu. Som však autoritou v rodine, v spoločenstve, v neziskovke, istou autoritou v rámci sociálneho prostredia, v ktorom sa nachádzam. Túto autoritu ale vnímam ako možnosť ovplyvňovať veci cez optiku Božej pravdy, (no sám často prosím, aby som túto autoritu nepoužíval ako Tomáš, ako ten čo chce byť mocný).

Fuch, asi tak.
Posted on 1/15/13 2:54 PM in reply to Robert Krett.