Blog

« Back

Dies irae časť druhá

Čo len poviem na obranu, koho vzývať o ochranu, keď aj svätí bázňou vzplanú? Ty, kráľ hroznej velebnosti, spásu dávaš cez milosti, spas ma, studňa láskavosti. Ježiš dobrý, nezabudni, pre mňa si šiel kríž niesť trudný, nezatrať ma v ten deň súdny. Hľadal si ma, ustal v sparne, vykúpil na kríži zdarne; nech to všetko nie je márne. Spravodlivý sudca zlostí, odpusť moje neprávosti, prv, než v hrob dáš moje kosti. Vzlykám ako vinník čierny, červeň vín sa v tvári perlí; Bože, prosím, súd svoj zmierni.

Panna Mária, je prostredník medzi Kristom a nami. Je nám oporou, príhovorcom u Krista. Páči sa mi biskupské heslo otca biskupa Galisa- Cez Máriu k Ježišovi... 

V tejto časti hymnu si treba všimúť aj spomienku na Kristovu smrť na kríži, ktorou nás vykúpil. A nech nie je jeho krv za nás vyliata márne.Nech si milostivý, ako si bol ku lotrovi, ktrorý si priznal svoju chybu...

Jedno latinské úslovie vraví Dum spiro, spero- Pokým dýcham dúfam. Pokým žijeme, tak máme nádej, že môžeme niečo urobiť so svojím životom, že máme čas na zmenu. Keď už budeme v hrobe, už sa nebude dať nič zmeniť...  

Nebojme sa spovede, nebráňme sa jej. Boh nám cez ňu odpúšťa hriechy.

Túžim zomrieť vyspovedaný...