Dianie vo farnosti

« Back

Vdp. ŠMIHEĽ - 40. výročie úmrtia

Pripomíname si 40 rokov od úmrtia vdp. farára Štefana Šmiheľa, ktorý pôsobil aj v našej farnosti.

Štefan Šmiheľ
 
 
Narodil sa 20. mája 1914 v Hruštíne v zbožnej roľníckej rodine, mal troch bratov. Od roku 1921 navštevoval päť tried ľudovej školy v Hruštíne, jeden rok chodil do meštianskej školy v Senci, navštevoval osemročné gymnázium v Nitre a zmaturoval roku 1934. Potom nasledovalo štúdium teológie v Spišskej Kapitule, kde bol 2.2.1939 vysvätený za kňaza.
 
Na prvé miesto kaplána odišiel do Zázrivej, od roku 1941 bol kaplánom v Podvlku a roku 1942 sa tam stal dočasným správcom farnosti. Od roku 1943 bol správcom farnosti v Liesku. Dňa 19. 10. 1943 prišiel za správcu do našej farnosti. Tu ho čakal rozostavaný kostol, ktorý sa počas vojny budoval veľmi ťažko. Posviacka chrámu sa konala roku 1948, ale práce pri zveľaďovaní chrámu pokračovali aj naďalej.
 
 
 
Významnými náboženskými udalosťami počas jeho pôsobenia boli birmovka 21. 6. 1948 a ľudové misie v apríli 1949. Udalosti, ktoré nasledovali, boli odrazom politického vývoja po februári 1948. V lete 1949 začala štátna moc prenasledovať kňazov, ktorí sa nebáli prečítať pastierske listy svojich biskupov. Medzi nich patril aj Štefan Šmiheľ, preto sa štátna moc o jeho osobu veľmi zaujímala. Novoťania sa zľakli o svojho kňaza a celé leto, vo dne i v noci, strážili faru – chodili na „vartu“. Striedala sa celá dedina a ešte dnes žijú mnohí účastníci „vartovania“. Vtedy si veriaci svojho kňaza ustrážili, ale koncom 50-tych rokov sa stal znovu nepohodlným a na podnet štátnych funkcionárov bol preložený do Liptovskej Teplej. Tam spravoval farnosť od 1. apríla 1958 do 16. februára 1966. Nepriateľský postoj štátnej moci voči jeho osobe vyvrcholil a Štefana Šmiheľa zatkli. Medzi ľuďmi rozšírili fámu, že vlastnil vysielačku na fare, ale nebola to pravda. V kronike je o tom takýto záznam:
 
Dňa 16. februára 1966 Štefan Šmiheľ, správca tunajšej farnosti, bol zatknutý, obvinený z protištátnej činnosti a uväznený v Banskej Bystrici. Po rôznych prieťahoch vo vyšetrovacej väzbe bol 24. augusta 1967 Krajským súdom v Banskej  Bystrici odsúdený na 18 mesiacov väzenia a päťročný zákaz kňazskej činnosti. Odsúdený bol preto, že od roku 1958 častejšie protestoval proti náboženskému útlaku, prenasledovaniu Cirkvi, deformáciám náboženského i spoločenského života. Poukazoval na krivdy, akých sa od roku 1950 niektorí verejní činitelia dopúšťali proti Cirkvi, kňazom, rehoľníkom a veriacemu ľudu. Sledoval tým cieľ, aby si kompetentní verejní činitelia uvedomili, že sa dopúšťajú neľudskosti, aby krivdy napravili a poddaným dovolili slobodne žiť. Súd túto jeho činnosť ohodnotil ako podvracanie republiky.“
 
 
Dňa 2.4. 1968 bol z väzenia prepustený a pracoval ako vodárenský robotník na Orave. V decembri 1968 dostal súhlas ku kňazskej činnosti a vrátil sa, aj vďaka prosbám veriacich, do farnosti Liptovská Teplá, ku ktorej patrili aj filiálky Bešeňová a Turík. Pôsobil tam dovedna 23 rokov až do svojej smrti. Za toto obdobie zveľadil, vďaka milodarom veriacich, chrámy vo všetkých troch obciach, ale hlavne pozdvihol duchovný život vo farnosti.
 
 
 
 
 
Zomrel 28. 4. 1983 na fare v Liptovskej Teplej vo veku nedožitých 69 rokov a pochovaný je na cintoríne v rodnom Hruštíne.
 
Dôstojný pán Štefan Šmiheľ sa vyznačoval obetavosťou, veľkým zmyslom pre poriadok, povestnou prísnosťou a zásadovosťou, ktoré uplatňoval v prvom rade na sebe. Aj vďaka týmto vlastnostiam dokázal pozdvihnúť farnosti, v ktorých pôsobil, rovnako v oblasti duchovnej i materiálnej. Popri záujme o Božie veci sa venoval aj rôznym záľubám. Zaujímal sa o rôzne druhy športu a bol veľkým futbalovým fanúšikom. Veľkú záľubu mal vo včelárstve a rád fotografoval. Väčšina fotografií v novotských rodinách z toho obdobia je práve od neho. Venoval sa tiež histórii, napísal dejiny rodnej obce a obcí i farností, v ktorých pôsobil. Od príchodu do našej farnosti začal písať Dejiny obce Novoť, ktoré vyšli v podobe samizdatu v 80-rokoch.
 
 
Mária Kondelová
 
Použité pramene: Rastislav Waxmonsky, Spomienka na kňaza Štefana Šmiheľa
(kázeň pri príležitosti 20. výročia smrti)
Štefan Šmiheľ, Historia domus
 
Uverejnené v HLAS NOVOTE, 1/2006
 
 
 
 
Registrovaní užívatelia majú prístup aj k rozšírenému obsahu, kde nájdete fotky a preklady latinských častí z knihy DEJINY MOJICH FARNOSTÍ. 
 
 

počítadlo

nahlasenie zneuzivania

Výveska

Aktuálne číslo diecézneho časopisu KAPITULA

Ročný plán čítania Sv. Písma

LIST so šifrou 

info k 1. sv. prijímaniu

info k birmovke

 

FARNIK 14

pre Vás s láskou pripravujeme

FARNIK 13

FARNIK 12

FARNIK 10

FARNIK 09

FARNIK 08

FARNIK 07

FARNIK 06

 

 

Archív časopisu FARNIK

 

Zodpovednosť za obsah:

SH - autor tohto textu je Štefan Hrbček, farár v Novoti

BR -  autor tohto textu je Blažej Raška, kaplán v Novoti

 

(2019 až 2023: RH - autor tohto textu je Rastislav Hanečák, kaplán v Novoti)

 

články od iných autorov sú podpísané menom a priezviskom, alebo organizáciou, ktorá informáciu odovzdala.

Pri prevzatých textoch je uvedený zdroj a prípadná redakčná úprava.