Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Dnes prišla spása do tohoto domu /20. 11. 2018/

Kto by spočítal, s koľkými ľuďmi sa v živote stretol..? O jednom stretnutí píše sv. Lukáš. Ježiš mu vtedy hovorí: „Dnes prišla spása do tohoto domu. ...Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo" (Lk 19,10). Ježiš sa ujíma hriešnikov, keď vyhlasuje: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mt 9,13). Sv. Matúš, ktorý bol tiež colníkom - podobne ako Zachej v Jerichu, kedy Ježiš povedal podobne: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo zahynulo" (Lk 19,10). Zachej zaiste veľa počul o Ježišovi z Nazareta. Niet sa čo čudovať, že keď sa dopočuje, že Ježiš prichádza do Jericha, že ho chce aspoň vidieť. Z neskoršieho správania je vidieť, že ho neviedla len zvedavosť, musel mať sympatiu k prorokovi - o čom Ježiš, ako Boh, ktorý všetko vie, vedel. To, že Zachej vylezie na strom, pretože bol malej postavy, je z jeho strany prostriedok, aby uspokojil svoju zvedavosť. Vlastne urobil, čo bolo z jeho strany ako človeka potrebné urobiť. Ježiš mohol osloviť Zacheja aj vtedy, keby nebol vyliezol na strom. Zachejovo správanie je pre nás výzvou, aby sme urobili to, čo od nás Boh žiada. Tí, čo prišli za podobných okolností k viere v Boha, ku Kristovi konštatujú, že čo urobili, to vlastne Boh chcel, aby urobili a tak zo svojej strany dali Bohu súhlas, aby ich oslovil. U Boha nie sú náhody. Stretnutie s Bohom často nekončí jedným stretnutím. Ježiš vedel, aký je pohľad na colníkov, kto sú, aké je ich správanie, prečo sú nenávidení. Colníci boli symbolom nepoctivosti, svojvôle, hrabivosti a pomstychtivosti. Boli to ľudia, ktorí mohli rýchlo zbohatnúť, stáli v službách nepriateľov vlasti, ktorí zrádzali národ, vlasť i vieru. Kto sa chcel stať colníkom, musel vedieť, že sa vedome odlučuje od Boha, národa i vlasti, že sa sústavne bude prehrešovať proti Bohu, národu a vlasti, že musí na seba vziať opovrhnutie všetkých poriadnych ľudí, že musí podľa židovského názoru očakávať večný pekelný trest. Colník bol postavený na roveň s úžerníkom, zbojníkom, vrahom, drancovačom, zlodejom na cestách alebo pobehlicami. Boli to ľudia prekliati (por. Jn 7,49). A Ježiš jedného z týchto prekliatych povoláva k sebe. Bolo to prekvapenie pre spravodlivých. Ježiš vedel, že ani Zachej by veci neporozumel. Preto chce s ním stráviť nejaký čas. Ježiš ide do domu Zacheja. Režisér Zeffirelli vo svojom filme "Ježiš Nazaretský" túto scénu znázornil tak, že si všíma apoštola Petra, ako veľmi bojuje vo svojom vnútri, nechce vojsť do domu verejného hriešnika. Až prichádza ku dverám Ježiš, chytí do jednej ruky ruku Petra a do druhej ruky ruku Zacheja a spojí ich. Ježiš je Boh, ktorý je "Láska". Zachej dozrieva vo svojej láske k Bohu. Koľko bolo významných dní v našom živote. Ako sme spolupracovali a odpovedali na milosti, ktoré nám sprostredkovali? Boh chce aj našu spoluprácu. Každý máme svoju spásu vo vlastných rukách. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations