Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Ježiš sa narodí z Márie, zasnúbenej s Jozefom, Dávidovým synom /18. 12. 2018/

Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. Vlastne kvôli tomu prichádza Bohočlovek na svet, aby bol s nami. Ako ktosi povedal: Boh si viac zamiloval svetlo ľudských lámp než jas svojich veľkých hviezd. Taká je veľká jeho láska k ľuďom. že chce byť s nami; jeho advent je toho dôkazom; jeho príchod k nám s odpustením a zmierením je dôkazom, že aj strata Božej milosti neznamená stratu lásky Boha k nám. Boh nás miluje napriek našim hriechom a nevernosti, a v tom je vždy pre nás šanca: prvá a posledná šanca. Boh je s nami! ale či my sme s Bohom? Zotrvávame pri Bohu našou mysľou – pamätáme na Božiu prítomnosť? Zotrvávame pri Bohu naším srdcom – prostredníctvom pravidelných náboženských praktík? Neslobodno tu zabúdať na najsamozrejmejší prostriedok zjednotenia s Kristom, aký nachádzame v Eucharistii; ak Kristus vyjadril prianie, aby ho nazvali Emanuel, čiže Boh s nami, tak sa nemôže ocitnúť bližšie k nám, než keď bude v nás. A nakoniec, sme s Bohom skrze zjednotenie svojej vôle s jeho vôľou? Takto totiž máme účasť na Božích dielach, hoci často sú pre nás nepochopiteľné. Vzor takéhoto zjednotenia vidíme dnes v osobe Márie: svojím zjednotením s Božou vôľou, s Božím slovom, sa stáva účastníčkou veľkých Božích vecí – a k tomu, v určitej miere, je povolaný každý z nás. Obeta, ktorá sa prináša na oltári, je živým znamením, že Boh je stále s nami, že nás vidí a počuje, že naďalej predchádza to naše volanie z hlbokej noci, že jeho vyžarovanie, vyžarovanie jeho lásky, je silnejšie než smrť. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations