Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Gabriel zvestuje narodenie Jána Krstiteľa /19. 12. 2018/

Je nám ľúto Zachariáša, že bol tak potrestaný za svoju nedôveru – lebo je ťažké sa mu diviť. Narodenie Spasiteľa bolo predpovedané a predchádzali ho nepochopiteľné znamenia: Panna počne a porodí Syna; teraz počujeme, že má počať syna žena v pokročilom veku. Ale veď najzázračnejším faktom bolo ľudské vtelenie Božieho Syna. Čímže voči takému zázraku bol prípad, že neplodná porodila syna! Všetko, čo sa spájalo s príchodom Bohočloveka a spásou ľudí, bolo zázračné, vznešené a nepochopiteľné. Nič divného, že Zachariáš nedôveruje anjelovej predpovedi – a strata reči je nie natoľko trestom, ako skôr znamením pre vzbudenie viery. Je naša viera v zjavenie sa Boha v ľudskom tele dostatočne silná a živá? Otriasa táto viera našou mysľou, predstavivosťou, srdcom? Núti nás pokľaknúť? Mení náš život? Tak by sa malo diať – keby nám tento zázrak nezovšednel – a takéto zovšednutie nesmieme pripustiť. Majú tomu zamedziť také praktiky, akú účasť na rorátoch – sv. omši, ako účasť vo sviatosti zmierenia, ako predovšetkým adventná duchovná obnova, ktorá je na to, aby pripravila Pánovi dokonalý ľud. Práve prostredníctvom týchto praktík vychádzame naproti prichádzajúcemu Kristovi – a Boha nemožno stretnúť inakšie, iba keď mu vyjdeme naproti. Dokonalým ľudom sa nestaneme, ale máme byť ľudom, ktorý sa snaží o dokonalosť – skrze zmierenie s Bohom a blížnymi, a vo všeobecnosti skrze nápravu života. Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations