Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Hluchým dáva sluch a nemým reč /15. 2. 2019/

Žiadalo by sa, aby nejednému z nás vložil Pán Ježiš prsty do uší a otvoril ich na ľudské volanie. Pretože tieto uši sú možno otvorené na volanie našich vlastných náruživostí a nadšení, žiaľov a chúťok; tieto uši sú otvorené na hlasy tzv. sveta: na hlasy pochlebovania, zaliečania a pokušení každého druhu. V takom prípade nech by sa Pán Ježiš dotkol nie tak našich uší, ako našich sŕdc. Pretože len srdcom možno počuť volanie druhých sŕdc, ktoré túžia po našej pomoci, či hoci aj len po úteche. Ľudia vraj (dokonca zle počujúci) počujú to, čo chcú počuť – a nepočujú to, čo počuť nechcú. Čože teda pomôže otvoriť niekomu uši, ak srdce ostane zavreté! Otvorené srdce začuje aj to, čo sa nedostane do uší. Vieme to zo skúsenosti, že ľudia, ktorí najviac potrebujú pomoc – hanbia sa nahlas volať o zmilovanie. Je veľkým a pekným umením vedieť srdcom počuť volanie sŕdc. A ako často niekto z nás môže – a má – sa stať „uchom“ pre svojho blížneho, ktorý sa nám chce zveriť a úplne sa vyhovoriť, hoci aj nudne a slabomyseľne. A teda Effeta, čo znamená: Otvor sa ! Zdroj:www.homily-service.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations