Náboženský život v dejinách Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia

Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev /22. 2. 2019/

Petrovo vyznanie je v istom zmysle motivačnou literatúrou, nie však tou súčasnou, ktorá je „na jedno kopyto“ a ktorá hľadá energiu a pozitívne myslenie v sebe… Spomedzi apoštolov je Petrovo vyznanie najsilnejším slovom. Skala môže byť z pevnej žuly. Ako skala môže pôsobiť aj mokrý piesok, ktorý sa zlepí. Keď však uschne, rozsype sa. Kto verí, má veľkú moc niečo urobiť. Je zaujímavé, že apoštoli jeden po druhom postupne zlyhali. Peter zaprel, Tomáš pochybuje, Judáš zrádza a berie si život. Pod krížom je už iba Ján, nikto ďalší. Všetci ostatní apoštoli so strachom zmizli… Vzkriesený Kristus im to nevyčíta. Vie, že mali strach. A keď po slovách: „Pokoj vám!“ apoštoli zistia, že s nimi ďalej ráta, nikto z nich sa už nevychýli, ba všetci, čo zlyhali, položia za Krista život. Dajú odpoveď na Ježišovu otázku z Poslednej večere: „Chápete, čo som vám urobil?“ Petrov primát, Petrova katedra… Ako často a zreteľne vidno pokorného Krista – sluhu – aj v našom súčasnom pápežovi… Jeho osemstoročné gesto pred pár dňami, keď ako prvý pápež v histórii vstúpil na arabský polostrov… „Chápete, čo som vám urobil?“ Zdroj:www.slovoplus.sk

By Jana Sakalová

2/21/19 11:10 PM

1017 Views, 0 Comments