Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza

Toto je moje telo. Toto je moja krv. /24. 5. 2018/

Dnes máme sviatok Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Určite je to výzva pre všetkých kňazov, aby sa zamysleli v čom spočíva podstata a zmysel sviatostného kňazstva. Na teológii som písal záverečnú prácu práve na túto tému. Objavil som neuveriteľnú hĺbku tohto daru. Okrem sviatostného kňazstva má každý veriaci účasť na Kristovom kňazstve. Nie je to sviatostné kňazstvo, ale dar kňazskej služby, ktorý sme každý prijali pri krste. Čo je podstatou tejto kňazskej služby? Kňaz prináša Bohu obetu, ohlasuje evanjelium, sprostredkuje ľuďom Krista a slúži im. Ježiš prináša obetu: „Vezmite, toto je moje telo! Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. Ježiš sa obetuje, dáva sa úplne celý. Toto je prvá charakteristika kňazskej dimenzie: obeta. Prví kresťania si zvolili za symbol vtáka pelikána. Podľa starodávnej legendy tento vták, keď nemá čím kŕmiť svoje mláďatá, tak vytrháva zo svojej vlastnej hrude mäso a srdce a ním ich kŕmi. Tak isto sa Kristus obetuje za nás. Dáva nám svoje vlastné srdce. Dáva nám všetko. Obetuje sa úplne. A k tomuto vyzýva každého jedného z nás. Neváhaj sa obetovať za tvojho manžela, manželku, brata, spolusestru, spolubrata. Druhý rozmer je rozmer služby. Pán Ježiš, najvyšší kňaz, pri poslednej večeri umýva učeníkom nohy. Neprišiel aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. Neváhaj dať sa k dispozícií tvojím najbližším: rodičom, spolužiakom, priateľom zo spoločenstva. Obetovať sa a byť ochotný slúžiť znamená stať sa kňazom pre iných. Dať sa k dispozícii ľuďom ťa bude veľa stáť: čas, peniaze, zdravie, život ale dostaneš omnoho viac. Zdroj:www.slovoplus.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations