Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Z dnešného evanjelia - ZVESTOVANIE PÁNA

"Počneš a porodíš syna" /25. 3. 2017/

Keby som dnešnému dňu mohol dať názov, chcel by som ho nazvať "Dňom ľalie". Ľalia síce ešte nekvitne, ale symbolizuje čistotu. Keď sa apoštol Pavol v Liste Korinťanom pýta, či nevieme, že sme Božia stavba a Boží chrám, vtedy si môžeme viac uvedomiť, že podstatné je zachovávanie čistoty srdca. Také srdce je vnímavé na Božie povolanie. Tým povolaním teraz nemyslím len stať sa kňazom, rehoľníkom, rehoľnou sestričkou. Ide o povolanie k vykonaniu určitého poslania. Mária bola veľmi skúšaná. Boh k nej poslal anjela, aby jej zvestoval, že sa jej narodí Syn. Neposlal k nej anjela až potom, keď by sa boli s Jozefom zobrali. Nie, Boh to urobil skôr. Mária vedela, že ju čaká neľahká cesta životom. Čo keď ju Jozef odsúdi? Čo keď bude trpieť kameňovaním? A čo ak aj prežije - akú hanbu bude na svojich pleciach niesť? Ako ľuďom vysvetlí, čo alebo kto je Duch Svätý? Mária sa predsa rozhodla prijať toto poslanie a malé Božie Dieťa prijala pod svoje srdce. Nezriekla sa ho. A toto je výzva k zodpovednému rodičovstvu. Toto je výzva pre všetky ženy, aby s veľkou vážnosťou sa rozhodli chrániť nenarodený život. Dnešný deň je aj Dňom počatého dieťaťa. Nedebatujme o tom, kedy je plod v lone matky už človekom, a kedy ním ešte nie je. Žena nemá právo odnímať život nenarodenému dieťaťu. Boh jej toto právo nedal. Ona to môže urobiť bez Božieho dovolenia, ale ponesie za to zodpovednosť. Počaté dieťa je bezbranné, a preto - kto ochráni jeho život?! Môže dieťa za nezodpovednosť svojich rodičov? A odkiaľ si žena myslí, že má právo siahnuť na život nenarodeného dieťaťa? Brat, sestra, nemôžem mlčať, keď vidím, ako sa človek hrá na stvoriteľa. Nemôžem mlčať a hladiť dušu peknými slovami, ak viem, že tu ide o nespravodlivosť, o zabíjanie, o vraždu. Nemôžem mlčať, ak okolo seba vidím mnohé rodiny, ktoré sa rozhodli dieťa prijať, aj keď vyšetreniami zistili, že to dieťa bude postihnuté. Nemôžem mlčať, ak vidím takéto rodiny, a iné chcú zabiť nenarodené dieťa len preto, lebo si myslia, že si to môžu dovoliť. Alebo - považuješ vari to, ak sa rodičia rozhodnú prijať svoje nenarodené dieťa do rodiny, za nezodpovedné voči spoločnosti? Nuž a akáže niť Tvojho zdravia či života Ťa delí od situácie, keď budeš Ty závislý na spoločnosti? Stačí nehoda... Nestihneš ani Bohu povedať "Prepáč", a Tvoj život môže visieť na vlásku. Ak sa toto udeje niekomu v živote, vtedy spozná, čo to znamená túžba žiť, túžba po zdraví. Tak isto aj to postihnuté dieťa, ale aj každé iné dieťa má právo žiť, má právo tešiť sa z tohto života. A ak nie sme ochotní toto právo rešpektovať, budeme za to zodpovedať. Zdá sa Ti, že sú moje slová tvrdé? Sú zapríčinené nespočetným množstvom správ o interrupciách, ktoré boli vykonané aj napriek tomu, že nebolo ohrozenie ani života či zdravia matky, ani života či zdravia dieťaťa. Jednoducho - žena nechcela prijať dieťa, lebo - to by bola zodpovednosť. Chcela si len užívať. Prebuďme sa konečne z tohto zlého sna, keď sa človek hrá na stvoriteľa! Vážme si svoj život, vážme si život blížneho a vážme si život detí, aj tých nenarodených! Ak si ich nebudeme vážiť, kto si bude vážiť nás a náš život?! Zdroj:www.katolici.szm.com

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations