Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Ján Krstiteľ Piamarta, kňaz /25. 4. 2018/ (Giovanni Battista Piamarta) zakladateľ Kongregácie Svätej rodiny Nazaretskej a pokorných služobníc Pána * 26. november 1841 Brescia, Taliansko † 25. apríl 1913 Remedello, Taliansko Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Svätý Ján Krstiteľ Piamarta, kňaz (Giovanni Battista Piamarta) zakladateľ Kongregácie Svätej rodiny Nazaretskej a pokorných služobníc Pána Sv. Ján Krstiteľ Piamarta sa narodil 26. novembra 1841 v Bresci (Taliansko). Jeho otec bol holič. Matka, veľmi zbožná žena, mala rozhodujúci vplyv na výchovu syna, ale zomrela, keď mal ešte len deväť rokov. Jeho starý otec z matkinej strany ho vzal z ulice a nasmeroval ho do Oratória sv. Tomáša. Ako učňa výrobcu matracov ho stretol don Pancrazio Pezzana, farár vo Vallio, a nasmeroval ho na cestu kňazstva. Za kňaza bol vysvätený 23. decembra 1865 v katedrále v Bresci. Prvých dvadsať rokov vykonával pastoračnú službu v rôznych farnostiach a vo všetkých zanechal spomienku na kňaza, ktorý bol „vynikajúci, horlivý, vo všetkom bezúhonný“. V Bresci, priemyselne dynamicky sa rozvíjajúcom meste, sa stretáva s ťažkosťami i nádejami chudobnej mládeže. Spolu s Mons. Petrom Caprettim, „perlou brescianského kléru“ a duchovným vodcom katolíckeho hnutia, zakladá 3. decembra 1886 Remeselnícky inštitút (Istituto Artigianelli) pre odbornú, ľudskú a kresťanskú formáciu najchudobnejšej mládeže. Dielo prinesie mnoho ovocia, ale okrem toho pripraví Pia-martovi záplavu „trápenia a tŕňov“, ktorú znáša s nezlomnou dôverou v Prozreteľnosť. V roku 1895 s pomocou otca Jána Bonsignoriho zakladá Poľnohospodársku osadu (Colonia Agricola) v Remedello, ktorá sa stane majákom slúžiacim na zefektívnenie poľnohospodárstva a výchovu kresťanských technikov. V roku 1900 založil mužskú Kongregáciu Svätej rodiny Nazaretskej a v roku 1911 spolu s matkou Elisou Baldo Kongregáciu pokorných služobníc Pána. Vytvorením tlačiarne a Vydavateľstva Queriniana (Editrice Queri-niana) sa zaslúžil o mohutný rozvoj katolíckej tlače a to tak, že Brescia sa stala jedným z centier v tejto oblasti. „Všetko všetkým“, otec Piamarta nám predstavuje svoj život ako nevyčerpateľné rozdávanie sa. Toto všetko živil vrúcnou každodennou modlitbou už od skorých ranných hodín. Usnul v Pánovi 25. apríla 1913. Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 4/2012

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations