Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätí Faustín, kňaz, a Jovita, diakon, mučeníci /15. 2. 2019/ † medzi 117-138 Brescia, Taliansko Význam mena: Faustín – priaznivý, Jovita (Giovita)- mladosť (z lat.) Atribút: Palma

Svätí Faustín, kňaz, a Jovita, diakon, mučeníci Faustín a Jovita boli bratia, rodáci z Brescie. Všetky príhody z ich života pochádzajú z neistého zdroja. S určitosťou vieme len o ich menách a mučeníckej smrti. Ako uvádzajú tradície, odvážne hlásali kresťanstvo, zatiaľ čo ich biskup sa skrýval. Ich zanietenie vyvolalo veľký hnev pohanov. Zajatí boli za cisára Hadriána. Mučili ich a násilím ich odvliekli do Milána, Ríma a Neapolu a odtiaľ opäť do Brescie. Keďže žiadne vyhrážky a muky nedokázali otriasť ich vierou, cisár Hadrián, ktorý vtedy prechádzal cez Bresciu, ich nariadil sťať. Mesto Brescia ich uctieva ako hlavných patrónov. Rímske martyrológium (zoznam kresťanských mučeníkov aj s ich životopismi) obsahuje aj meno svätca Calocera (18. apríla), ktorý sa objavuje v príbehu sv. Faustína a Jovitu. Svedčil ako oficiálny člen súdu, odprevádzal Hadriána do jeho rodného mesta Brescia, taktiež bol prítomný v amfiteátri pri poprave. Vernosť sv. Faustína a Jovitu a aj odmietnutie divých šeliem dotknúť sa ich počas mučenia ho priviedli k obráteniu. Pokrstil ho biskup Apolónius. Takisto ho uväznili a mučili. Vláčili ho po niekoľkých talianskych mestách, predovšetkým v Asti, kde za ním do väzenia chodil sv. Secundus. Nakoniec ho vzali do Albanga v Ligúrii, kde ho na pobreží mora sťali. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations