Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

SV. ELEONÓRA kráľovná /21. 2. 2019/ (1222 - 1291)

SV. ELEONÓRA kráľovná Pochádzala z Provensalska v južnom Franúzsku. Jej rodičmi boli gróf Rajmund Berengár IV. a Beatrica Savojská. Eleonóra sa narodila v r. 1222. Od detstva bola nábožná a učenlivá. Keď mala 14 rokov (r. 1236), vydali ju za anglického kráľa Henricha III. (1216-1272). Do Anglicka s ňou prišlo veľa príbuzných a krajanov, ktorí chceli v Anglicku zbohatnúť. A mnohí naozaj s pomocou svojej rodáčky-kráľovnej dosiahli významné verejné úrady a funkcie. Nečudo, že sa to nepáčilo anglickej šľachte. R. 1261 sa vzbúrila. Kráľovná sa zachránila útekom do londýnskej veže-pevnosti (Tower). Kráľ Henrich sa usiloval odboj potlačiť, ale neúspešne. V r. 1264 ho vzbúrenci v bitke pri Lewes porazili a zajali. Avšak kráľovnej sa podarilo ujsť z Anglicka na európsku pevninu. Tam zhromaždila vojsko, ktoré oslobodilo kráľa. Eleonóra sa vrátila do Anglicka aj s pápežským legátom a mala veľký vplyv tak za vlády svojho muža Henricha, ako aj na začiatku vlády svojho syna Eduarda I. (1272-1307). Napokon sa utiahla z verejného života do benediktínskeho opátstva Amesbury, kde prijala rehoľné rúcho 3. júla 1276. Tam aj zomrela v povesti svätosti 25. júna 1291. Eleonóra nikdy nebola úradne vyhlásená za svätú, ani Cirkev jej neprejavuje oficiálny kult. Bola však zaradená do cirkevného kalendára na deň 21. februára. Zdroj:Životopisy svätých sú spracované z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations