Svätá Rebeka (Petra) Choboq Ar-Rayes, rehoľníčka /23. 3. 2019/ (arabsky: Rafqa (Boutroussieh) Choboq Ar-Rayes) mníška * 29. jún 1832 Himlaya, Libanon † 23. marec 1914 Al Dahr, Libanon Význam mena Rebeka: príťažlivá (hebr.); Petra: skala (gr.) Patrónka trpiacich na Strednom východe

Svätá Rebeka (Petra) Choboq Ar-Rayes, rehoľníčka Sv. Rebeka sa narodila 29. júna 1832 v dedine Himlaya v Libanone. Bola jediným dieťaťom Mourada Saber el-Choboq el Rayess a Rafqy Gemayelovej. Pri krste dostala meno Boutroussieh (Petra). Rodičia ju od malička viedli k viere a láske k Bohu. Každý deň sa spolu modlievali. Keď mala sedem rokov, matka jej zomrela. V roku 1843 ju otec poslal na štyri roky do služby v dome Assaada Badawiho, keďže rodina upadla do biedy. V roku 1847 sa Petra vrátila domov. S prekvapením zistila, že jej otec sa znova oženil. Jeho manželka chcela Petru vydať svojho syna. Ona to odmietla. Veľa sa modlila a prosila, aby jej Boh ukázal svoju vôľu. V roku 1853 pri modlitbe v kostole v Bikfayi sa rozhodla spolu s ďalšími dvoma dievčatami vstúpiť do kláštora Dcér Panny Márie oslobodenia. Jej otec s manželkou ju chceli odhovoriť od tohto činu, prišli za ňou do kláštora, aby ju pesvedčili. Ich námaha však bola márna. V roku 1856 zložila Petra prvé sľuby. O dva roky neskôr ju predstavená spolu s inou sestrou poslala do mesta Ghazir, aby si v tamojšom seminári doplnila a prehĺbila vedomosti z arabčiny a aritmetiky. Predstavení ju poverili, aby vyučovala dievčatá, ktoré hodlali vstúpiť do ich kongregácie. V rokoch 1860-1862 na príkaz predstavených vyučovala mládež katechizmus v meste Deir al-Qamar. Boli to ťažké časy pre Libanončanov. Mnoho z nich vtedy zomrelo pre vieru. Ona sama zachránila isté dieťa od smrti tak, že ho schovala pod svoj plášť. V roku 1862 ju predstavení poslali do mesta Jbeil, kde tiež vyučovala mládež. Po dvoch rokoch ju poslali zase do mesta Maad. Bolo to na žiadosť ich dobrodincu Antouna Issu. Tam zostala sedem rokov. Založila školu pre mládež a sama na nej vyučovala. V roku 1871 počas svojho pobytu v Maade sa dostala do krízy. V kostole sv. Juraja prosila Boha o pomoc a svetlo, aby sa správne rozhodla. O nejaký čas potom videla vo sne sv. Juraja, sv. Simeona Stylitu a sv. Antona Veľkého, ktorí jej povedali: „Vstúp do rádu maronitských libanonských mníšok.“ Antoun Issa jej pomohol dostať sa z Maadu do kláštora sv. Simeona al-Qarn v Aitou. Tam ju hneď prijali. 12. júla 1871 si obliekla habit novicky a 25. augusta nasledujúceho roku zložila slávnostné sľuby. Pritom si dala meno Rebeka (Rafqa) po svojej zomrelej matke. V kláštore prežila 26 rokov v modlitbe, odriekaní, sebazapieraní a práci v tichu. Prvú októbrovú nedeľu roku 1885 v modlitbe prosila Pána o účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Jej modlitba bola vyslyšaná a Rebeka prežila počas dvanástich nasledujúcich rokov veľa fyzického utrpenia. Postupne strácala zrak a pridružili sa aj iné choroby. V roku 1897 ju poslali predstavené spolu s ďalšími spolusestrami, aby založili kláštor sv. Jozefa Al Dahr pri meste Jrabta (Batroun). V roku 1899 Rebeka úplne stratila zrak, postupne bola paralyzovaná na celom tele. Z predošlej krásy sa zachoval iba pekne znejúci hlas, ktorý chválil Boha. Zomrela 23. marca 1914 v chýre svätosti. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1985 vyhlásil za blahoslavenú a v roku 2001 za svätú. Zdroj:www.životopisysvatych.sk