Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

SV. KONRÁD Z PARZHAMU rehoľník /21. 4. 2019/ (1818-1894)

SV. KONRÁD Z PARZHAMU rehoľník (1818-1894) Občianske meno tohto svätca bolo Ján Evanjelista Birndorfer z Parzhamu. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny. Narodil sa 22. decembra 1818 v Parzhame pri Griesbachu v dolnom Bavorsku. Po smrti rodičov Ján (vtedy mal 16 rokov) pracoval so súrodencami na rodičovskom gazdovstve. Vyznačoval sa nábožnosťou a príkladným kresťanským životom. Život vo svete ho však neuspokojoval. Cítil v sebe rehoľné povolanie. Napokon r. 1849 ako 31-ročný vstúpil do kapucínskej rehole, kde prijal meno Konrád. Keďže nemal vyššie štúdiá, chcel byť rehoľným bratom. Rehoľné sľuby skladal v októbri 1852. Predstavení ho určili za vrátnika v kláštore pútnického miesta Altöttingu. V tejto službe zotrval 41 rokov. Obetavou láskavosťou a nezlomnou trpezlivosťou bol na povzbudenie tak rehoľným spolubratom ako aj pútnikom, ktorí prichádzali do tamojšej mariánskej svätyne. Celý jeho život pozostával z tichej a poníženej obety. Silu čerpal z rozjímania o Kristovom utrpení. Vravieval: "Mojou knihou je kríž... Keď sa naň pozriem, viem ako si mám počínať v akejkoľvek situácii." Veľmi si ctil Pannu Máriu a Eucharistiu. Prejavovali sa uňho mimoriadne dary, ako napr. prorocký duch. Svojou svätosťou prispel k obnove viery v širokom kraji. Podnietený apoštolským duchom spolupracoval na diele "Liebeswerk", ktoré pomáhalo opusteným deťom. Zomrel 21. apríla 1894. Pochovali ho v kláštornom kostole v Altöttingu. Po uznaní zázrakov, ktoré sa stali na jeho príhovor, pápež Pius XI. vyhlásil brata Konráda v r. 1930 za blahoslaveného a o štyri roky neskôr, v máji 1934 za svätého. Literatúra: Zdroj:ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations