Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

CT. MARI CARMEN GONZALES-VALERIOVÁ 17. 7. 2019/ (1930 - 1939)

CT. MARI CARMEN GONZALES-VALERIOVÁ Cirkev s veľkou opatrnosťou vedie procesy blahorečenia detí, ktoré svoju krátku pozemskú existenciu prežili v čistote a nevinnosti. Okrem svätých neviniatok zabitých rukou kráľa Herodesa, malých vizionárov bl. Františka a Hyacinty z Fatimy či sv. Dominika Savia, predkladá veriacim aj ďalšie svedectvá svätosti Ježišových maličkých. Jednou z nich je aj deväťročná Španielka Mari Carmen, ktorá žila v neľahkom období krvavej občianskej vojny. Mari Carmen Gonzales-Valeriová sa narodila 14. marca 1930 v Madride v urodzenej rodine. Otec bol veliteľom delostrelectva, no po nezhode s komunistami nechal vojenskú kariéru a zamestnal sa na železniciach. Dievčatko bolo pokrstené niekoľko hodín po narodení, lebo rodičia sa báli, že neprežije. Aj ostatné sviatosti prijala Mari Carmen pomerne skoro - ako iba dvojročná prístúpila so súhlasom apoštolského nuncia Mons. Todeschiniho, k sviatosti birmovania. Išlo o výnimočné povolenie, lebo v časoch krutého prenasledovania Cirkvi nebolo veľa času na prípravu na boj za vieru. Mari Carmen brala svoje poslanie svedčiť o Ježišovi ako skutočnú výzvu. Keď sa v ich domácnosti konali pravidelne modlitby k úcte Božského Srdca Ježišovho, vyrobila letáčiky a rozdávajúc ich pozývala okoloidúcich na pobožnosť. Po tom, ako jej starší brat Julio po prvý raz pristúpil k svätému prijímaniu, aj ona veľmi zatúžila prijať Kristovo telo. Na sviatosť ju pripravovala rehoľná sestra z karmelitánskeho kláštora v Lisieiux, ktorá sa v ich dome zotavovala z choroby. V deň prvého svätého prijímania dostala Mari Carmen do daru knižku s názvom Mi Jésus. Jej obľúbenou staťou bola modlitba po prijímaní: "Ježiš môj, som celá tvoja. Ty si sa daroval mne a ja sa úplne darujem tebe." Od toho dňa cítila čoraz väčšiu túžbu stať sa svätou, čoskoro si však uvedomila, že tento cieľ nemožno dosiahnuť bez utrpenia. Keď mala šesť rokov, polícia uväznila jej otca a zakrátko ho zabila. Mari Carmen vo svojej detskej mysli pokladala za zodpovedného za otcovu smrť pohlavára revolučnej vlády Diaza Azanu, Preto sa spýtala matky: "Bude Azana spasený?" "Ak sa zaňho budeš veľa modliť, Boh ho zachráni," odpovedala doňa Carmen. Mari Carmen spolu s matkou a bratom museli v ďalších rokoch často meniť miesto pobytu. Istý čas našli azyl na belgickej ambasáde v Madride, neskôr ušli cez Marseille až do San Sebasdana. Dievčatko navštevovalo kláštornú školu. Od ostatných žiačok sa líšilo svojou zbožnosťou - bola jediná, čo sa pravidelne zúčastňovala na svatej omši o šiestej ráno. Na Zelený štvrtok 1939 sa Mari Carmen zasvätila Bohu. O niekoľko dní nato ochorela na šarlach. Choroba mala prudký priebeh. Bola hospitalizovaná v madridskej nemocnici a denne dostala viac ako dvadsať bolestivých injekcií. Pri každom vpichu prosila ošetrovateľky, aby sa s ňou modlili Otče náš. Napriek všetkým snahám choroba neustupovala. Mari Carmen si želala zomrieť na sviatok Panny Márie Karmelskej. Keď jej však oznámili, že v tento deň sa vydáva jej teta, odpovedala: "Dobre teda, umriem o deň neskôr." Svoju dušu odovzdala Pánovi 17. júla 1939. Rok nato zomrel vo francúzskom exile aj Diaz Azana. Pri jeho smrteľnej posteli bol miestny biskup, ktorý ho vyspovedal a zaopatril sviatosťou pomazania chorých. Ján Pavol II. vyhlásil 12. januára 1996 Mari Carmen za ctihodnú. Zdroj:Literatúra: ŽÁKOVÁ, K.: Ct. Mari Carmen Gonzales-Valeriová. IN. Katolícke noviny 28/2003, s. 4.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations