Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Ján Klimach, opát /30. 3. 2017/ (zomr. r. 649?)

SV. JÁN KLIMACH opát Mních sv. Ján Klimach bol uznávaným učiteľom duchovného života. Jeho prímeno Klimach (po grécky Klimakos) vzniklo z pomenovania jeho asketického spisu "Klimax tú paradísú" ("Rajský rebrík" alebo "Rebrík do raja"). Žiaľ, o jeho osobnom živote vieme veľmi málo. Podľa údajov jeho životopisca mnícha Daniela z kláštora Raithu na juhozápad od Sinaja, Ján sa zasvätil Bohu a prišiel do mníšskej komunity ako 16-ročný. Vo veku dvadsiatich rokov mu udelili tonzúru a prijali ho naplno do mníšskeho spoločenstva. V mníšskej komunite žil 19 rokov. Potom žil 21 rokov ako pustovník. Keď mal 60 rokov, zvolili ho za opáta sinajského kláštora. No nevedno, ako dlho bol opátom. Podľa nových porovnávacích výskumov niektorí historici predpokladajú, že zomrel v r. 649. Zo svedectiev niektorých mníchov, ktorí žili v tom období, vieme, že mal brata Juraja, ktorý bol takisto príkladným mníchom a opátom a zomrel o rok neskôr ako Ján. Ján Klimach viedol duchovne mnohých mníchov, ale iba ústnym poučovaním. Keď sa však stal opátom, iný Ján, opát kláštora Raithu, naňho veľmi naliehal, aby napísal svoju duchovnú náuku a svoje mnohoročné duchovné skúsenosti. Malo to byť niečo na spôsob rebríka alebo schodišťa, po ktorom môžu vystúpiť do neba tí, čo si zvolili rehoľný život. Ján súhlasil iba s ťažkým srdcom, lebo sa nepokladal za súceho na túto úlohu. Svoj spis prirovnal k biblickému Jakubovmu rebríku alebo k tridsiatim rokom skrytého života Pána Ježiša. Je to akási príručka asketiky rozdelená na 30 kapitol, ktoré predstavujú 30 stupňov duchovného rebríka. Dielo možno rozdeliť na tri časti, ktoré približne zodpovedajú trojitej ceste ku kresťanskej dokonalosti, ako ju tradične predstavovali učiteľa duchovného života. Je to očistná, osvetľujúca a zjednocujúca cesta (lat: via purgativa, illuminativa, unitiva). Prvej ceste zodpovedajú prvé tri kapitoly spisu. Hovoria o zrieknutí sa sveta, o vnútornom odlúčení a o vstupe do rehoľného života. Druhá časť (kap. 4-26) hovorí o boji proti nerestiam a o získavaní čností. Tretia časť (kap. 27-30) opisuje najvyššie fázy duchovného života, ktoré vrcholia v spojení s Bohom v láske. K dielu pôvodne patril doplnok "Slovo pastierovi". Bol to menší spis s pätnástimi kapitolami určený pre predstavených kláštorov. Odborníci predpokladajú, že Ján Klimach tu použil niektoré podnety z diela "Regula pastoralis" pápeža sv. Gregora Veľkého. Boli to akési smernice pre cirkevných predstavených, ktoré okolo r. 600 antiochijský patriarcha preložil do gréčtiny. Hlavná zásluha Jána Klimacha spočívala v tom, že vedel systematicky podať duchovnú náuku, ktorá sa tradovala a rozvíjala v mníšskom prostredí Blízkeho východu už viaceré generácie. Dielo je o to cennejšie, že podávaná náuka je overená osobnou skúsenosťou. To aspoň sčasti vysvetľuje záujem o tento spis. O jeho rozšírení svedčí pozoruhodný počet zachovaných rukopisov, ako aj veľký počet prekladov a komentárov. Liturgická spomienka sv. Jána Klimacha sa slávi tak na Východe ako aj na Západe 30. marca. Grécke menológium na ten deň hovorí: "Sviatok nášho sv. otca Jána Klimacha, ktorý sa vyznačil asketickou náukou i životom". Zdroj: Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations