Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Kvirín, mučeník /30. 3. 2017/ /2. stor.?/

SV. KVIRÍN mučeník Sv. Kvirín (lat. Quirinus) bol rímsky mučeník, ale uctieva sa osobitne v západnom Nemecku. Hoci o jestvovaní tohto mučeníka nie sú vážne pochybnosti, predsa o jeho živote nemáme nijaké spoľahlivé údaje. Podľa legendárnych životopisov zo 6-7. stor. Kvirín bol tribúnom (alebo správcom väzenia) za vlády cisára Trajána (vládol v r. 98-117). Niekedy ku koncu jeho panovania mal vo väzení pápeža Alexandra (bol pápežom v r.107-116) a jeho spoločníkov Evencia a Teodula. Keď videl ich zázraky a keď mu údajne pápež Alexander uzdravil dcéru Balbínu, dal sa pokrstiť aj so svojou dcérou. Obidvoch na rozkaz cisára Trajána alebo jeho nástupcu Hadriána (vládol v r. 117-135) uväznili a po mučení sťali. Kvirín takto zomrel 30. marca a pochovali ho na Pretextátovom cintoríne pri ceste Via Appia. Historicky sa nedá nijako podložiť tvrdenie životopisu, že sv. Balbína bola mučeníčka a dcéra sv. Kvirína. Podľa zachovaných dokumentov to bola pravdepodobne štedrá dobrodinka rímskej cirkvi z neskoršieho obdobia. Podľa neskorších záznamov (z 15. stor.) telesné ostatky mučeníka Kvirína daroval v r. 1050 pápež Lev IX. istej opátke (údajne to bola pápežova sestra), ktorá ich priniesla do mesta Neuß pri rieke Rýne (neďaleko Düsseldorfu). Historicky je však isté, že už okolo r. 1000 bol v Neuße kostol zasvätený sv. Kvirínovi, ktorý je hlavným patrónom mesta. Odtiaľ sa rozšírila úcta sv. Kvirína do iných nemeckých miest, zvlášť do Kolína, ďalej do Belgicka a Talianska. V Porýní pomenovali podľa tohto svätca studne (Quirinus-Brunnen), pramene (Quirinus-Wasser) a istý druh jazdy na koňoch (Quirinus-Ritt). Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations