Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Leonard Murialdo, sociálny apoštol /30. 3. 2017/ /1828 - 1900/

SV. LEONARD MURIALDO sociálny apoštol Sv. Leonard Murialdo pochádzal z piemontského kraja (sev.-záp. Taliansko), ktorý dal Cirkvi v minulom storočí niekoľko svätých. Narodil sa v Turíne 26. okt. 1828 v stredne zámožnej kresťanskej rodine. Po stredoškolskom štúdiu v piaristickom kolégiu prešiel na teologickú fakultu turínskej univerzity, kde skončil štúdiá doktorátom teológie. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1851. Čoskoro nadviazal styky s horlivou skupinou turínskeho duchovenstva vedenou sv. Jozefom Cafassom a sv. Jánom Boskom. Spolu s viacerými inými kňazmi sa venovali systematickému apoštolátu v piemontskej metropole (Turíne) a jej okolí. Kázali, spovedali, vyučovali katechizmus v polepšovniach a viedli prvé sviatočné oratóriá pre mládež. Na žiadosť dona Boska Leonard Murialdo prevzal vedenie oratória sv. Alojza na turínskom predmestí. Rok strávil v Paríži v seminári Saint-Sulpice, kde obohatil svoj vnútorný život duchom sv. Vincenta de Paul. Vedel v sebe spojiť zrelého askétu s uhladeným gentlemanom. Keď sa vrátil, požiadali ho, aby prevzal vedenie kolégia "Artigianelli" pre remeselníckych učňov, ktorí sa ináč vo volnom čase potĺkali po lokáloch v blízkosti svojich pracovísk. Kolégium bolo v začiatkoch a zápasilo tak s organizačnými ako aj s finančnými ťažkosťami. Don Murialdo si netrúfal zvládnuť takú náročnú úlohu, ale keďže spolucítil s poloopustenými učňami a momentálne nebolo nikoho, kto by sa ich ujal, prijal dočasne vedenie kolégia, kým sa nenájde vhodnejšie riešenie. Nenašlo sa a tak don Murialdo viedol výchovu učňov "dočasne" 37 rokov. Veľmi často musel žobrať, aby ich uživil, lebo väčšina chlapcov bola z chudobných rodín a niektorí boli celkom opustení. Kňaz pre nich robil, čo mohol, a to pokojne, s dôverou v Božiu pomoc. Pri svojej činnosti sa riadil heslom: "Fare e tacere". Doslovne to znamená: Robiť a mlčať. Myslel pod tým: konať bez zbytočného hluku; bez lamentovania, ako aj bez propagandy a vychvaľovania sa. Aby zabezpečil trvalú starostlivosť o kolégium, založil "Turínsku nábožnú spoločnosť sv. Jozefa". Bolo to akési bratstvo, ktoré sa rozšírilo po Taliansku a prostredníctvom misií aj v Amerike. S pomocou svojich spolupracovníkov sa usiloval vychovávať chlapcov v kresťanskom a rodinnom duchu. Vo voľnom čase im umožnil venovať sa športu, hudbe, divadelníctvu. Priekopnícku prácu vykonal zakladaním poľnohospodárskych kooperatív pre rehabilitáciu charakterovo narušených mladíkov. Don Murialdo nechcel, aby chlapci po odchode z kolégia ostali duchovne opustení a vystavení rozličným nebezpečenstvám. Nadviazal styky s katolíckym robotníckym hnutím vo Francúzsku, skúmal jeho prácu a výsledky, a podľa toho sa usiloval organizovať čosi podobné doma. Turínsky arcibiskup Gastaldi ho vymenoval za cirkevného zástupcu v prípravnom výbore "Katolíckej robotníckej únie". Kňaz založil a rozšíril organizačnú sieť, pričom kládol dôraz na zakladanie nemocenských pokladníc. Rozširoval dobrú tlač pomocou ľudových vydaní kníh a časopisov, ako aj pomocou ľudových knižníc. On uviedol do života týždenník "La voce dell´operaio" (Hlas robotníka), ktorý doteraz vychádza pod názvom "La voce del popolo" (Hlas ľudu). Nikdy sa však z neho nestal iba sociálny pracovník. Vždy bol aj kňazom, duchovným pastierom a synom katolíckej Cirkvi. Šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii, v ktorej svätyni "della Consolata" urobil vážne životné rozhodnutia. Svoju sociálnu činnosť a spoluprácu s občianskymi ustanovizňami vedel spojiť so synovskou oddanosťou Sv. stolici. Pápeži Pius IX. a Lev XIII. viackrát schválili jeho počínanie a povzbudzovali ho do budúcnosti. Posledných 15 rokov života musel zápasiť s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. V r. 1887 boli už presvedčení, že zomrie. Ale vtedy ho navštívil jeho priateľ don Bosko, sám na konci životných síl, a požehnaním ho vrátil životu. Don Bosko zomrel v januári 1888. Don Murialdo ho prežil o 12 rokov. Boli to zdravotne ťažké roky, v ktorých ho choroba viackrát položila na lôžko. Ale len čo sa mohol udržať na nohách, cestoval, organizoval, pracoval. Už zomierajúci sa chcel pokúsiť nadpísať ešte pár riadkov jednému bývalému žiakovi učňovského kolégia. Don Leonard Murialdo zomrel 30. marca 1900. Pochovali ho v kostole sv. Barbory v Turíne. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil za blahoslaveného v novembri 1963. Ten istý pápež ho vyhlásil za svätého 3. mája 1970. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations