Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Back

Životopisy svätých

Svätý Augustín z Canterbury, biskup /27. 5. 2017/ * okolo 546 Taliansko † 26. máj 604 (?) Canterbury, Anglicko Význam mena: vznešený (lat.) Emblém: biskupský pastorál (berla)

Svätý Augustín z Canterbury, biskup O mladosti a živote sv. Augustína z Canterbury spred roku 596 nevieme nič. V roku 596 bol opátom benediktínskeho kláštora sv. Ondreja v Ríme. Vtedy ho pápež Gregor Veľký poveril misijnou prácou a poslal ho hlásať evanjelium do Anglicka. Augustín spolu so skupinou štyridsiatich mníchov sa teda vydali na cestu. Na jar toho roku došli do Aix-en-Provence v Galii (terajšie Francúzsko). Pod vplyvom zlých správ, ktoré dostali o mieste a obyvateľoch Británie, stratili odvahu a vrátili sa do Ríma. Povedali im totiž, že ľudia sú tam diví, neprístupní, rôzne kmene hovoria mnohými jazykmi. Augustín pápežovi porozprával všetko, čo sa dozvedel, a prosil ho, aby upustil od svojho zámeru. No pápež Gregor ho povzbudil, aby nestrácal odvahu a predsa len odišiel do Anglicka. Dal mu veľa odporúčajúcich listov pre biskupov a kniežatá v Galii, aby mu pomohli. Augustín sa teda vrátil do Galie, tam si pribral niekoľko kňazov, tlmočníkov a preplavil sa do Anglicka. Vylodil sa na ostrove Thanete pri ústí rieky Temže. O svojom príchode upovedomil kentského kráľa Ethelberta, ktorého manželka Berta, franská princezná, bola kresťanka. Ona sama pri svojom príchode do Anglicka priviedla so sebou biskupa Liudharda; dala postaviť kostol v Canterbury. Kráľ dal Augustínovi plnú slobodu hlásať evanjelium. Postaral sa mu aj o obživu a dočasne im poskytol aj kostol sv. Martina v Canterbury ako bohoslužobné miesto. Sám prijal krst 1. júna 597. Svojich poddaných však nenútil prijať kresťanstvo. Augustínova práca v Anglicku žala úspechy. Ešte roku 597 na Vianoce prijalo krst vyše desaťtisíc Sasov. Augustín medzitým odišiel do Galie a v Arles ho biskup Virgil, pápežský vikár pre Galiu, vysvätil za biskupa. Augustín poslal potom do Ríma posolstvo o svojej práci a žiadal o bohoslužobné rúcha, nádoby, knihy a relikvie. Pápež Gregor Veľký sa zaradoval, keď počul o jeho pôsobení. V roku 601 mu poslal ďalších misionárov a okrem požadovaných vecí aj arcibiskupské palium a nariadil mu, aby usporiadal cirkevnú provinciu. Tak vznikli dve arcibiskupstvá a v každom z nich bolo dvanásť ďalších biskupstiev. Augustín – už ako arcibiskup – si vybral za svoje sídlo Canterbury a ako druhé arcibiskupské sídlo určil mesto York. Kráľ Ethelbert ho stále štedro obdarúval a podporoval. Daroval mu svoj canterburský kráľovský palác. Augustín ho premenil na kláštor a vybudoval v ňom chrám, ktorý sa stal prvou katedrálou. Za mestom postavil druhý kláštor s kostolom sv. Petra a Pavla, ktorý neskôr pomenovali po ňom a stal sa centrom náboženského života v Anglicku. Okrem tohto všetkého Augustín založil biskupstvo v Londýne a v Rochestri. Založil kláštor a školu pre výchovu kňazov. Nestihol síce obrátiť celé Anglicko, podarilo sa mu však obrátiť celé kentské kráľovstvo na kresťanskú vieru. Dejiny mu pripísali titul „apoštol Anglicka“. Zomrel 26. mája 604 alebo 605. Pochovali ho v opátskom chráme sv. Petra a Pavla vedľa kentského kráľa. Zdroj:www.životopisysvatych.sk

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families
Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations