« Back

Prečo ľudia strácajú vieru v Boha

Prečo ľudia strácajú vieru v Boha

Vačšina kresťanov dostala dar viery už po narodeni pri krste od svojích rodičov a krstných rodičov. Krstom z nás náš Otec zmyl dedičný hriech a môžeme tak vstúpiť do života s "čistým štítom". Od mala nám rodičia a krstní rodičia vštepovali základy viery a učili nás, ako viesť život v súlade s Božími zákonmi a stať sa živími údmi Kristovho tela - Cirkvi. Už pri krste kňaz hovorí: "A teraz vo svojej nekonečnej láske chce (Boh) dať vášmu dieťaťu nový, božský život, aby mohlo žiť s ním večne.", čím informuje rodčov a krstných rodičov, čo znamená krst ich dieťaťa. Pri obetovaní zasa rodičia prednesú formulu: "Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.". Táto formulka v podstate obsahuje v skratke a jednoducho cieľ celoživotnej výchovy dieťaťa rodičmi. Rozmeňme si teda túto formulku na drobné...

  • Aby jeho život bol tebe na slávu

Rodičia majú vychovávať svoje dieťa ku kresťanskej viere a k láske k Bohu i k ľuďom. Tým, že dieťa bude milovať Boha, bude zachovávať jeho prikázania a tým bude Bohu na slávu.

  • Aby jeho život bol jemu na spásu

Vštepovaním viery rodičia vedú svoje dieťa k cnostnému životu a k láske k bližným, čo vedie k jeho spáse.

  • Aby jeho život bol nám na radosť

Ak dieťa žije podľa viery, ktorú mu vštepujú jeho rodičia a krstní rodičia, získava už počas svojho života podiel na živote večnom v nebeskom kráľovstve, čim sa z neho stáva hodnotná ludská bytosť, ktorá dokáže nielen prijímať ale i dávať a prispieva tak k dobrému životu seba i svojho okolia. Tým vlastne činí aj svojích rodičov šťastnými a je im "na radosť".

  • Aby jeho život bol svetu na osoh

Tým, že dieťa bude zachovávať prikázania, bude napredovať nielen v osobnom živote, ale aj vo verejnom a náš nebeský Otec mu bude pomáhať, aby konalo dobro a bolo tým svetu "na osoh".

 

      Základom našej viery by malo byť Desatoro Božích prikázaní. Týchto desať "usmerneni" je v podstate všetko, čo človek potrebuje k cnostnému životu. Ich dodržiavaním umožňujeme Bohu, aby sa o nás staral a pomáhal nám v naších každodenných trápeniach. Ak tieto prikázania prestaneme dodržiavať, náš život sa rýchlo začína meniť k horšiemu a dávame tým priestor pre posobenie Zlého, ktorý chce za každú cenu zničiť našu vieru a získať našu dušu. I keď sa to na prvý pohľad nemusí prejavovať zhoršovaním kvality nášho pozemského života, je viac než isté, že časom sa to začne prejavovať aj navonok. V tejto dobe "slobody" je často ľudom desatoro na príťaž, pretože oni nechcú, aby im niekto niečo prikazoval, pretože bz to bolo porušovanie ich "slobody". Tak sa pod vidinou "slobody" radšej vzdaju desatora a aj samotnej viery. Zo začiatku sa môže stať, že sa im začne naoko lepšie dariť, napr po materiálnej stránke, ale vo svojom vnútri pomaličky upadajú a stávajú sa otrokom svojho majetku či moci. Títo ľudia sú čoraz osamelejsí, čo sa snažia zakrývať pozlátkom bohatého spoločenského života a vytvárať ilúziu šťastia. No tá sa časom rozsype ako domček z karát a pokiaľ sa človek včas neobráti späť k Bohu, stráca vyhliadky na večný život v nebi.

     Druhá skupina ľudí, ktorí zanevreli na vieru má korene v samotnej psychike človeka. Stáva sa, že človeku časom začne v živote niečo chýbať a začne hľadať "zmysel života". Muži sa často uchyľujú k workoholizmu alebo v horšom prípade sklznú k užívaniu návykových látok. Ženy zasa začnú pociťovať svoju zbytočnosť a prázdne miesto sa často snažia zaplniť napr. prehnanou starostlivosťou o domáce zviera. To v nejednom prípade dokáže prerásť až v chorobnú pripútanosť k domácim zvieratám a môže sa z toho stať takmer neriešiteľný problém nielen pre samotnú ženu, ale často aj pre jej rodinu a okolie. Najhoršie je, že takýto človek, si väčšinou nedokáže priznať svoj problém a často označuje za problém svoje okolie. V takýchto prípadoch pomôže iba modlitba za obrátenie a oslobodenie od týchto závislostí. I keď sa nám niekedy môže zdať, že naše modlitby nie sú vyslyšané, nemusí to tak byť. Keďže Boh dal človeku slobodnú vôľu, nemôže zasiahnúť do jeho života bez jeho súhlasu. Keďže Boh nechce zasahovať do našej slobodnej vôle, nemôže nám priamo pomôcť, pokiaľ jeho pomoc sami neprijímeme. A to je najčastejším kameňom úrazu. Človek, keďže si nepripúšťa svoj problem, nechce prijať pomoc od ludí a ani od Boha. V takýchto prípadoch Boh pôsobí na jeho okolie v nádeji, že sa mu otvoria oči a pochopí v čom tkvie jeho problém a teda čo mu bráni v prežívaní plnohodnotného života. Takíto ľudia si často začnú myslieť, že sú sami a už nikoho nemaju, no pravý kresťan nikdy nemôže BYŤ SÁM.

     Takže v skratke, pre každého človeka by malo byť základom desatoro Božích prikázaní. Týchto desať "odporúčaní" stačí na to, aby bol človek šťastný a osožný aj pre svoje okolie. Ak by sme ich všetci dodržiavali, nebolo by treba žiadne ine zákony a nariadenia a svet by bol krajším miestom pre život.

JN

Previous Next