Obetujem Pánovi toho, kto prvý vyjde z domu.

Jefte, ďaľší sudca Izraela, urobil Pánovi sľub:  "Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi ako zápalnú obetutoho, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od Amončanov."

Jefte zvíťazil, spomína sa, nad dvadsiatimi pohanskými mestami. Výkon! Svypätou hruďou sa vracia domov a........hrozné! S bubienkami a tancom ho prišla privítať jediná dcérka...tešila sa z otcovho návratu!

Roztrhol si šaty- znamenie veľkého žiaľu, hnevu alebo pokánia...a ešte dcére vyčíta, že ho priviedla do nešťastia.

Pritom "frajera" robil on.  Ale sľub daný Bohu zrušiť nemožno!  ( Keby dnes tak ľudia zmýšľali, čo by z toho asi vyšlo?)

Dcéra, zrejme mladučká, premýšľa statočne. Sľub daný Bohu treba splniť. Vie, žeje to pre ňu istá smrť. Má jedinú prosbu- smieť ísť  s priateľkami na hory oplakávať svoje panenstvo....

Lepšie povedané to, že umrie ako panna. V Izraeli bolo cieľom dievčaťa čo najskôr sa vydať a mať čo najviac deti, súviselo to aj s pravdepodobnosťou stať sa matkou Mesiáša-( Žiaľ, mnohé dnešné dievčatá sa za panenstvo hanbia z iných dôvodov).

Opravdiví Boží ctitelia sa často zaväzovali a zaväzujú k obetiam.Aj v prvej Cirkvi už nachádzame panny, vdovy, pustovníkov, ktorí sa zaviazali k celibátu. Rozdiel je len v tom, že takéto sľuby vzťahovali na seba, a- dobrovoľne. Nikdy nie obetu cudzieho života.

Jefteho sľub však nebol dobrý. Zrejme si nespomenul na Abraháma, že Boh ľudské obety nechce.Jefteho sľub zaváňal ľahkovážnosťou a velikášstvom.To Boh nechce. Sľubujme len to, čo sme naozaj schopní splniť, aj keď mu nemáme sľubovať malichernosti, ktoré dokáže hocikto.

Aj z tohoto dôvodu Cirkev múdro ustanovuje v prípade kňazských, rehoľných a iných sľubov zasvätenia, aby tu boli predstavení, ktorí sľubujúceho skúmajú, či sa na to hodí, či je pravdepodobnosť, že ho môže dodržať.

V stredoveku sa stávalo, že ľudia, najmä zo šľachtických rodín, dávali, lepšie povedané ukrývali v kláštoroch svoje postihnuté deti. Pre niektoré to bolo týranie, pretože ta nešli dobrovoľne a museli sa podriaďovať nie z vlastnej vôle. Končievalo to tragédiami.

Výnimočne však aj úžasne. Ak sa dostanete ku knihe Dokonalá sloboda od Zalasanz-Ziescheovej, prečítate si príbeh Herrmana z Reichenau, ktorý bol od narodenia zakrpatený. Mnísi mu veľmi ubližovali. Ale ak ušiel do sveta a chcel si všetko vynahradiť hýrením, premyslel si to a vrátil sa. Pozorný opát prišiel na to, aký je bystrý a nadaný na rôzne vedy, ale najmä na hudbu.

Jedna verzia dnes spievaného hymnu Salve Regina  je od Herrmana.

http://youtu.be/QIE0TguoKHY - nech sa páči, tu je link na to Salve regina!  Herman žil 1013-1054