« Späť

Dnešní kňazi by mali byť na internete

Dnešní kňazi by mali byť na internete

Tento rok oslavuje šesťdesiatku, 40 rokov v reholi a 36 rokov kňazstva. V živote toho zvládol veľa. Dnes má internetovú stránku, ktorú navštívi denne vyše 4 000 ľudí z 56 štátov. Tešia sa, že na stránke nájdu každý deň niečo duchovné. ĽUBOMÍR STANČEK CM pre Katolícke noviny hovorí o svojom naplnenom živote aj o zdravotnej kríze, ktorá ho posilnila v modlitbe.

Ako prežívate svoje životné jubileum?
Na srdci mi ležia tri body: po prvé odprosovať za to, čo bolo a čo ešte je, po druhé ďakovať za to, čo som mohol v živote urobiť, a po tretie prosiť. Po nedávnej zdravotnej kríze, keď som bol medzi nebom a zemou, si uvedomujem silu modlitby. Celý život som sa modlil, ale teraz venujem modlitbe podstatnú časť svojho času.

Pôsobili ste na všetkých pozíciách, ktoré Cirkev ponúka. Ako si spomínate na začiatok, na roky v kňazskom seminári v Bratislave?
O bratislavskom seminári nemôžem povedať ani jedno negatívne slovo. Boli tam také osobnosti ako profesori Jozef Búda, Štefan Dúbravec, Jozef Šátek, Jozef Beitl, Anton Bagin, Jozef Vrab­lec atď. Ten mi dal jediný dvojku – z rétoriky.

Počas štúdia ste vstúpili v roku 1975 do rehole vincentínov. Ako k tomu došlo?
V seminári bola v tom čase kríza. Stretol som sa s terajším biskupom Milanom Šášikom CM, ktorý bol môj starší spolužiak, a povedal som mu, že chcem odísť. On mi navrhol, aby som neodchádzal, ale aby som vstúpil k nim do rehole.

Po vysviacke v roku 1979 ste sa stali populárnym pastoračným kňazom. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?
Nešetril som sa a dával som všetko. Bol som kaplánom v Trenčianskej Teplej a v Nitre. Veľkú farnosť Bošáca som mal osem rokov na starosti sám. Každý rok troje Vzkriesení, množstvo spovedania a ďalšej práce. Predo mnou aj po mne tam boli vždy dvaja kňazi. Medzitým som pôsobil tajne v reholi ako asistent provinciála. Rok po revolúcii sme v Bijacovciach (v okrese Levoča) za pomoci Bošáčanov a Bijacovčanov za tri mesiace postavili nový rehoľný seminár. V Bijacovciach som slúžil osem rokov ako farár a direktor rehoľného seminára sv. Vincenta de Paul.

Nasledovalo dlhé obdobie vášho pôsobenia v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Mohli by ste ho priblížiť?
Biskup František Tondra mi povedal, neviem prečo, že by ma potreboval ako špirituála v diecéznom seminári, ale že tam budem jediný rehoľník. V tom čase som už mal licenciát z Katolíckej univerzity v Lubline a robil som tam doktorát a profesor Vrablec mi povedal, zasa neviem, ako na to prišiel, že by som si mal urobiť uňho doktorát. Takže som robil dva doktoráty súčasne. Na Kapitule som bol 22 rokov špirituálom pre diecéznych aj rehoľných bohoslovcov. Zároveň som učil rétoriku, homiletiku, misiológiu a ekumenizmus. Bola tam výborná atmosféra. Voľného času som veľa nemal, stále som čosi publikoval.

V rokoch 2004 až 2008 ste pôsobili na Katolíckej univerzite ako prorektor pre vzdelávanie a výchovu. Ako svoje pôsobenie hodnotíte?
Bolo to aj ťažké, ale aj prínosné. Ďakujem za to Pánu Bohu.

Ste významným autorom homílií. Je známe, že ste si každú svoju homíliu zapísali. Čo vás k tomu viedlo?
Povzbudzovali ma k tomu mnohí kňazi. Aj keď som celú homíliu nepovedal, napríklad len z dvadsiatich percent, všetky som mal napísané. Pomohli napríklad poľským kňazom, ktorí prichádzali na Slovensko a potrebovali pomoc, aby dokázali v slovenčine osloviť veriacich.

V akých číslach sa pohybujeme? Koľko titulov a v akom náklade ste vydali?
Bolo to asi sedemdesiat titulov kázní, z každého vyšlo od tisíc do 10-tisíc výtlačkov.

Publikujete aj odbornú a krásnu literatúru. Ako ste sa dostali k písaniu beletrie?
Raz som v Bratislave vošiel do jedného kníhkupectva a opýtal som sa, či majú román zo súčasného prostredia, aby bol katolícky a aktuálny. Predavač sa na mňa pozrel a odpovedal, že taký neexistuje. Tak som napísal román Celý tvoj, ktorý mal medzi známymi veľkú popularitu. Potom nasledoval Matka a syn, ktorý už niekoľkokrát odznel na pokračovanie vo vysielaní Rádia Lumen, a ďalšie dva romány – Soľ naša každodenná a Bolo im odpustené. Dal som si za úlohu, aby neboli dlhé, tak 150 strán najviac, aby sa dali prečítať za jeden deň a noc, napríklad na dovolenke.

Vráťme sa k homiletike. Mali ste podiel na formovaní nových kazateľov. Je to jedna z vecí, za ktoré ste Pánu Bohu vďačný?
Istotne. Okrem výučby sme sa zúčastnili na mnohých konferenciách aj v zahraničí. Vychádzali sme zo stavby homílie profesora Vrableca, ktorá sa mi veľmi páči. Mnohí kňazi tento systém stále účinne používajú.

Veľká časť vašej služby sa týkala duchovných cvičení.
Začínal som ako mladý kaplán. Sám som sa čudoval, že ma sestry poprosili, aby som sa stal ich spovedníkom. Bol som ním vyše dvadsať rokov. Robil som duchovné cvičenia mnohým rehoľným spoločenstvám, v Piešťanoch, v Tatrách, na farách, niekedy sa mi stretli aj dva turnusy. Dával som duchovné cvičenia pre Úrad vlády SR – zúčastnil sa napríklad František Mikloško a minister školstva Martin Fronc.

Aké boli vaše ďalšie aktivity?
S veriacimi v Bijacovciach sme nacvičili asi tridsať divadelných hier, väčšinou od Ferka Urbánka. Vystupovali sme aj v Bratislave i v cudzine. Keď som niekoho poprosil zúčastniť sa, každý mi povedal áno. Boli to jednoduchí ľudia, mnohí z nich zomreli, z niektorých sú aj lekári, právnici, učitelia. Všetky predstavenia sú nakrútené, ale ešte nedozrel čas, aby sme ich zverejnili na internete. Zatiaľ sú tam dve – Umučenie a Narodenie.

To všetko slúži ako evanjelizácia?
Áno. Držal som sa hesla zakladateľa našej misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul Evangelizare pauperibus misit me (Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným). Je to naša vincentínska charizma.

Vašou najnovšou aktivitou je práve evanjelizácia prostredníctvom internetu. Ako sa vám v tom darí?
Nerobím to dlho. Mám na internete asi 1 300 videí duchovných zamyslení – text, ktorý je nahratý a doplnený obrazom a hudbou. Dnes je svet preťažený informáciami, ale táto práca má ohlas.

Internetová diskusia býva anonymná. Vy ste na internete sám pod svojím menom, čo vyžaduje odvahu. Koľko vám príde denne reakcií?
Niekedy desať, niekedy viac. Neodpovedám všetkým, ktorí mi píšu, ale mnohým áno. Ľudí najviac zaujímajú morálne otázky, rozhodnutie medzi dobrom a zlom, rozdiel medzi živou a neživou prírodou. Alebo zomieranie – mnohí sú navonok hrdinovia, ale boja sa umrieť. Pýtajú sa, ako sa dobre pripraviť na smrť. Prichádzajú aj tvrdé reakcie alebo otázky od nekatolíkov. Niekedy ich predostriem spolubratom a pýtam sa ich, ako by odpovedali. Mám však aj desiatky pozitívnych ohlasov.

Má byť dnešný kňaz na internete? Mali by byť adepti kňazstva pripravovaní na túto oblasť?
Rozhodne. Odporúčal by som túto prípravu ako súčasť pastorálnej teológie. V stredoveku boli nositeľmi evanjelizácie rehole, dnes je to internet. Ale zdôrazňujem – k internetu treba vychovávať. Mnohí ľudia neprídu do kostola, ale na internet ich chodí obrovský počet. Tam sa kňaz dozvie aj to, čo by mu ani v spovednici nepovedali. Aj keď je to niekedy veľmi tvrdé.

Dá sa teda povedať, že ste prešli z liturgického priestoru, kde ste boli obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom, do priestoru internetového.
Áno, a ten považujem za rovnako dôležitý. Ak je dobrý kazateľ, aj najväčší výtržníci v kostole stíchnu. Dnešní ľudia trpia anonymitou, všelijakými ťažkosťami sa dajú odradiť od duchovných vecí. Už sa stalo, že viacerí diskutéri sa mi aj po týždni ozvali a postupne sa otvorili. Vedel som, že to nie je pretvárka. Napísal som im, že keby som mohol, čo nemôžem, rozhrešil by som ich cez internet.

Čo odporúčate novej generácii kňazov?
Po prvé študovať, po druhé modliť sa. To sú akoby dve kamenné tabule dneška. Ak sa prestaneš modliť, prestaneš aj študovať. Mnohí sa zas vrhli na štúdium, ale život im ukázal, že sú na tom slabo. Lebo aj kňaz je len človek, aj kňaz bude zomierať. A nie nadarmo sa hovorí, aký život, taká smrť. Je potrebné dať Pánu Bohu priestor.

Dosiahli ste v živote aj to, o čom ste pred 40 rokmi ani nesnívali?
Chcel som byť obyčajným dedinským farárom a obrátiť svet. A teraz chcem obrátiť seba a tých, s ktorými môžem cez internet komunikovať.


Ľubomír Stanček CM
Kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul sa narodil 19. augusta 1955 v Kamennej Porube v okrese Žilina.
Vysokoškolský profesor so zameraním na homiletiku, rétoriku,
ekumenizmus a misiológiu je autorom vyše stovky kníh
(beletrie i odbornej literatúry) a množstva homílií, ktoré sú prístupné
online. Celý život je aktívny v pedagogickej a publikačnej oblasti.
Venoval sa divadlu, je známy ako exercitátor.
Dnes sa zameriava aj na evanjelizáciu prostredníctvom internetu
na svojej stránke www.evanjelizacia.eu.

 

zdroj:správy.výveska.sk

Pre MK Rastislav Mečiar