„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“.      Prvý Jánov list  4.10

„Zvelebený buď, Bože našich otcov, a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov! Nech ti dobrorečia nebesia i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!“                           Kniha Tobiáš 8.5

*****

Možno to poznáte:
Text, ktorý ste počuli, alebo čítali viac krát, zrazu zaznie úplne novým spôsobom. Akoby sa otvorili dvere do jeho hĺbky a Vy ste uzreli to, čo ste tam ešte doteraz nevideli.
Také chvíle prichádzajú vtedy, keď lúč Božieho svetla prenikne do našej „zbožstvenej hĺbky“ (o. František Blachnický). Svetlo, ktoré osvecuje a  napĺňa srdce radosťou, úžasom. Dokonca aj rozum, nastavený na logiku, dôkazy, fakty, zostáva očarený novým pochopením starej pravdy a bez námietok sa skláňa pred Božím majestátom.

Z takejto skúsenosti sa zrodila táto pieseň. Jej inšpiráciou sa stal úryvok z Listu Kolosanom (1,13–20), ktorý odhaľuje najväčší Boží skutok v dejinách - ktorý pre nás Boh vykonal a akú cenu bol ochotný zniesť z lásky k nám.

Zvelebenie je ozvenou ľudského srdca na Božie skutky v ktorých Boh odhaľuje svoju identitu, svoj charakter. Jeho prameňom je  

Pokračovať v čítaní