Rozhovory

« Späť

Boh, ktorý plní sľuby

Boh, ktorý plní sľuby

Príbeh manželov Lorenčíkovcov o ich ceste k manželstvu a bábätku.

Volám sa Lucia. V decembri 2001 mal v našom meste prednášku o. Pavol Hudák o láske mladých a predstavil svoju knihu Ďakujem, že si. Povedal, že je potrebné sa modliť za budúceho manžela 3 zdravasy. Veľmi ma oslovilo to, že stačí tak málo a s nadšením som sa začala tieto Zdravasy modliť. Predkladala som Bohu vlastnosti, ktoré by mal môj nastávajúci mať. Nemusela som dlho čakať a Boh odpovedal – všimla som si, že sa okolo mňa pohybuje Ľubo (chodili sme spolu do speváckeho zboru, na modlitbové stretká a na rôzne kresťanské akcie ). Veľmi sa mi tento Boží nápad nepozdával, lebo nezapadal do mojej predstavy o tom, ako by mal môj nastávajúci vyzerať. Na nejaký čas som prestala chodiť do spoločenstva –pre istotu, aby z toho nemohlo niečo byť. Ale počas tohto času som prišla na to, že Ľubo má všetky tie vlastnosti, za ktoré som sa modlila. Vrátila som sa do spoločenstva a nič zvláštne sa nedialo. V skupinke sme sa za seba každý deň modlili a prišlo mi to prirodzené, že sa za Ľuba každý deň modlím, a že mu žehnám. Nejavil o mňa záujem a pre mňa to bolo ťažké, lebo som to stále prežívala, že to jeho mi Boh chce dať za manžela. Dokonca som si  pripadla tak, že som si to iba namyslela. Kňaz mi pri spovedi poradil, že sa mám za manžela modliť na kolenách. Počas púte do Medžugoria som si predsavzala, že sa budem intenzívne za budúceho manžela modliť. Po par dňoch som si spomenula na dávno zabudnuté spomienky na čas strávený s Ľubom. Takže mi to bolo jasné. Ale stále sa nič nedialo a neposúvalo. Po 7 rokoch modlitieb za budúceho manžela, keď som to už nečakala, ma nakoniec Ľubo nečakane oslovil 30.12.2008 či s ním chcem chodiť. Bolo to ako zásah bleskom – zrazu sa Božie prisľúbenie naplnilo. Moje city k nemu rokmi ochladli, a tak som mu odpovedala, že momentálne neprežívam, že som zaľúbená. Ale pretože som vedela, že je to Božia vôľa na druhý deň sme spolu začali chodiť. Bolo to skôr rozhodnutie rozumu, city postupne rástli spoločným spoznávaním, rozhovormi, prečítali sme veľa kníh o chodení a príprave na manželstvo. Po roku ma požiadal o ruku a o ďalších 7 mesiacov sme mali svadbu.

 

Volám sa Ľubo a už 6 a pol roka sme s Luckou manželia. Jej príbeh už poznáte. Ja som bol typický nerozhodný mladý muž, ktorý nevie alebo nechce sa rozhodovať. Ako 21 ročný som osobne zakúsil, že Bohu na mne záleží a s veľkou túžbou som sa rozhodoval nasledovať Ho. Snažil som sa Ho viac spoznávať cez spoločenstvo, cez kresťanskú formáciu na animátorskej škole. Naplno som sa vložil aj do služby Bohu a druhým. V tom všetkom som sa strácal kde ma Boh chce mať a aké povolanie je to jeho. Ísť do seminára alebo do manželstva? Bol som ako jeden somárik z rozprávky, ktorý sa nevedel rozhodnúť z ktorej kôpky sena na lúke sa má nažrať, z pravej alebo ľavej. A nakoniec zdochol od hladu. No keď som Bohu odovzdal svoje túžby byť milovaný a milovať, dostal som odvahu urobiť kroky k rozhodnutiam. Oslovil som jedno dievča, či chce so mnou chodiť a povedala že nie. Trvalo ďalší rok kým som opäť dostal odvahu osloviť už moju dnešnú manželku. Poznal som ju už dávno z mládežníckeho spevokolu a zo spoločenstva, ale aj tak to bol pre mňa krok viery. Je to Božia vôľa pre náš život? Jej prvá reakcia bola, že nechce so mnou chodiť, že to tak neprežíva. No na druhý deň si to rozmyslela a začali sme spoznávať či náš spoločný život je Božou cestou. Po týždni alebo dvoch po začiatku nášho chodenia, som sa pýtal Boha či je to správne rozhodnutie a moje srdce naplnil pokoj. Sympatie, spoločné hodnoty a naše spoznávanie prerástlo do lásky, ktorá stále rastie aj v manželstve.

 

 

Do manželstva sme vstúpili už nie v najmladšom veku tesne pred a po tridsiatke. Spoločný život priniesol množstvo zmien do života každého z nás. Nové bývanie (Lucka), nové zamestnanie (Lucka), nové bydlisko (Lucka),spoločné fungovanie popri pracovných povinnostiach a službe často bez vlastného súkromia. Manželstvo prinieslo aj spoznávanie v telesnej oblasti s túžbou po bábätku. S pribúdaním rôčkov a negatívnych výsledkov tehotenských testov sa naša túžba nezmenšovala, ale často bolo prítomné aj sklamanie a horkosť či zatrpknutosť z nenaplnenej túžby. No stále v našich srdciach bola iskierka nádeje, ktorou je náš Pán. V spoločenstve sa modlili za naše bábätko a aj mnoho iných ľudí. Spoločne sme boli aj na kurze Rút pre manželov, kde sme tiež prosili o modlitbu za bábätko.

Po 2 rokoch sa nám podarilo s Božou pomocou kúpiť  vlastný domček a naplno budovať vlastnú spoločnú domácnosť. Modlitby neprestávali, veľa ľudí sa za nás modlilo. Ľubo sa modlil Novénu k Panne Márii Pompejskej, Lucka sa modlila deviatniky k svätým. V apríli 2015 sa Lucia zúčastnila na duchovnej obnove s pátrom Eliasom Vellom, ktorý sa tiež modlil za naše bábätko.

V máji prišla správa ako blesk z neba, že čakáme bábätko. S veľkou vďakou Bohu a všetkým, ktorí sa za nás modlili vyznávame že Boh je dobrý Otec, ktorý plní sľuby.

 

P.S.1: v januári 2016 sa nám narodil krásny Boží dar: Andrejko

P.S.2: v tejto chvíli (február 2017) čakáme druhé bábätko a sme Bohu vďační za požehnanie

 

Za svedectvo ďakujeme manželom Lucke a Ľubovi Lorenčíkovcom žijúcim vo Važci

 

Redakcia Moja Komunita

 

Ďalej
Komentáre