Výročie posviacky bazilík sv. Petra a sv. Pavla /18. 11. 2018/
Výročie posviacky bazilík sv. Petra a sv. Pavla Podľa tradície sv. apoštola Petra pochovali hneď po jeho mučeníckej smrti na Vatikánskom vŕšku a sv. Pavla na Ostijskej ceste. Vatikánsky vŕšok sa vtedy nachádzal za hradbami mesta. Na rozkaz cisára Konštantína Veľkého vystavali v roku 324 nad hrobom sv. Petra veľký chrám. V polovici 15. storočia hrozilo, že táto prvá bazilika sa zrúti, a tak sa pápež Mikuláš V. rozhodol odstrániť ju a na jej mieste postaviť novú. Stavbu začal stavať Bernardo Rosselino v roku 1452. Po smrti sa práce zastavili. Pokračovali až v roku 1506. Vtedy pápež Július II. požehnal základný kameň baziliky, ktorú projektoval Bramante. Chrám mal mať tvar rovnoramenného gréckeho kríža. Po smrti Bramanteho sa stavby ujal Rafael. Ten chcel pozmeniť pôdorys do tvaru latinského kríža (s dlhším dolným ramenom). Následne po ňom sa Michelangelo vrátil k podobe gréckeho kríža. Pri projekte kupoly sa inšpiroval florentskou Bruneleschiho kupolou. Pod Michelangelovým vedením stavba rýchlo napredovala. Po jeho smrti (1564) kupolu dokončili architekti Vignola, della Porta a Fontana, ktorí sa však od pôvodných nákresov odchýlili. Pápež Pavol V., ktorého meno je vytesané na fasáde baziliky, sa vrátil k tvaru latinského kríža. Bazilika bola posvätená 18. novembra 1626, na 1300. výročie posvätenia prvého chrámu. Posvätil ju pápež Urban VIII. Chrám sv. Petra je najväčším kresťanským chrámom na svete. Stavali ho sto rokov. Jeho dĺžka je 187 metrov (s portikom 211,5 m), šírka 137 metrov, kupola sa týči do výšky 119 metrov. Celková plocha vnútorného priestoru je 21 000 m2. V chráme sa nachádza 44 oltárov, v podzemí je ich ďalších 11, v sakristii 3. Ďalej je tam 40 bronzových, 96 mramorových, 161 travertínových a 90 sadrových sôch; 229 mramorových stĺpov, 16 bronzových a 503 travertínových. Mnoho pozostatkov mučeníkov, pápežov a svätých sa nachádza sčasti v samotnom chráme a sčasti v kryptách. Hrob sv. Petra sa nachádza pod hlavným oltárom. Pred chrámom sa nachádza nádherná a mohutná Berniniho kolonáda. Pozostáva z 284 stĺpov v štyroch radoch a dvoch polkruhoch. Na vrchu sa nachádza 164 sôch. Je postavená do tvaru elipsy so šírkou 240 metrov. Druhým najväčším kresťanským chrámom je bazilika sv. Pavla za hradbami. Postaviť ju dal tiež cisár Konštantín Veľký nad hrobom sv. Pavla. Rozšírili ju za cisára Valentiniána v roku 386. Cisár Honorius ju prestaval a obnovil. Bola to veľkolepá päťloďová stavba. Mala mnoho stĺpov, mozaík, fresiek. V roku 1823 ju schvátil obrovský požiar. Zapríčinila to neopatrnosť klampiarov, ktorí opravovali strechu. Nechali tam dve panvy so žeravým uhlím. Práve v tom čase zomieral pápež Pius VII. Oheň zničil mnoho drahocenností, nádhernú svätyňu, strop sa zrútil. Hrob apoštola Pavla však zostal neporušený, takisto aj víťazný oblúk s apsidou. Pápež Lev XII. (1823-1829) hneď po svojom nástupe na pápežský stolec vyzval celý kresťanský svet prispieť k stavbe nového chrámu. Pápež Gregor XVI. (1831-1846) sa pustil do stavby. Vďaka nadšeniu a úsiliu mohol 5. októbra 1831 posvätiť krížnu loď, hlavný oltár a sláviť tam prvú sv. omšu. Chrám bol dokončený za pápeža Pia IX. (1846-1878). Začiatkom 20. storočia postavili pred chrámom štvorhranné nádvorie uzavreté radmi 150 stĺpov. Terajšia bazilika má rozmery pôvodnej, takisto aj pôdorys je takmer rovnaký. Jej dĺžka je 131 metrov, šírka 65 metrov a výška 24,5 metra. Na stenách sa nachádza tridsaťšesť fresiek, znázorňujúcich výjavy zo života sv. Pavla. Pod nimi a v bočných lodiach sa nachádzajú portréty všetkých pápežov. Popri stenách sú sochy apoštolov. Okrem toho je tam mnoho iných symbolov a umeleckých stvárnení biblických výjavov a svätých. Nad hlavným oltárom je baldachýn, slávne cibórium, postavené v roku 1285 Arnolfom di Cambio v gotickom štýle. Pod oltárom sa nachádza mramorový relikviár s ostatkami sv. Pavla. Bazilika bola posvätená pápežom Piom IX. na záver slávnosti vyhlásenia článku viery o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie dňa 10. decembra 1854 v prítomnosti mnohých biskupov celého sveta, ktorí sa zúčastnili Prvého vatikánskeho koncilu. Pápež nariadil, aby sa výročie posviacky baziliky slávilo spolu s výročím posviacky Baziliky sv. Petra 18. novembra. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Bože, veď svoju Cirkev, aby pod ochranou svätých apoštolov Petra a Pavla išla cestou, ktorú jej ukázali, a na ich príhovor jej stále dávaj milosť, potrebnú k jej rastu. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov. Amen
(Záverečná modlitba z breviára)
