Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Choď sa najprv zmieriť so svojím bratom /23. 2. 2018/

Každý radikalizmus má svoje obete, či sa nám to páči alebo nie. Tí najstarší by mohli hovoriť o nacizme e fašizme, trošku mladší o komunizme a socializme. V rôznych článkoch na internete alebo novinách čítame o obetiach liberalizmu a myslím, že najnovšie budeme počúvať o obetiach, ktoré prináša so sebou sekularizmus. Napríklad v niektorých článkoch som už čítal, že jedným z dôvodov klesajúcej demografickej krivky v Európe je aj sekularizmus. Je pravdou, že veriaci na Slovensku by si mali zvykať na iné chápanie štátu, ako boli učení komunistickým zmýšľaním. Štát ten tretí, ktorý je realitou odlišnou od spoločnosti - pre niektorých to dokonca môže byť hračkou v rukách “elít” či moderne povedané “oligarchov”. Na druhej strane ten štát by mal akceptovať prítomnosť náboženstva, ktoré je prítomné v spoločnosti, ako plnohodnotné spoločenstvo, ktoré formuje ľudí a spoločnosť. Nie je to len školstvo, športové asociácie, tretí sektor ale aj náboženské a cirkevné organizácie a spoločenstvá. Radikalizmus nesprávneho prístupu štátu voči nim prinesie neblahé následky pre spoločnosť, v ktorej operuje ako ten tretí (nemýľme sa, že spoločnosť to je štát; štát je niečo iné, ten tretí; preto, aj keď štát mi hovorí manželstvo je toto alebo toto, ale Boh a sedliacky rozum mi hovoria niečo iné). Pôstne obdobie nás pozýva prekonať vzdialenosť medzi tým, v čo veríme a tým, čo každodenne žijeme. Totiž v živote kresťana sa môže vytvoriť vákuum medzi každodenným životom a našou pravidelnou návštevou chrámu. V učení Krista sa nachádza práve toto pozvanie k jednote medzi životom a vierou. Pre neho nestačí zachovávanie zákonov, ktoré dala autorita. Kresťan má byť verný svojmu svedomiu a Božiemu slovu. Doslovne hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.” Hneď predstavuje aj príklad, kde sa môže prejaviť náš minimalizmus - voči prikázaniu Nezabiješ. V živote kresťana nestačí neporušiť základné princípy spravodlivosti a pravdy. Nestačí, že som nezabil alebo neukradol. Pán pozýva k tomu, aby sme mali široké srdce, dobroprajné a bezhraničné, ktoré vie lietať a plné nadšenia či obdivu. Princíp lásky nesmie nikdy skončiť, musí sa stať základom pre život v spravodlivosti a v pravde. Toto je ten pravý čas pre znovu-a-znovu učeniu sa tejto hlbokej a ťažkej výzvy ku stávaniu sa stále plnšími nasledovníkmi Krista. Je to škola opravdivého prebývania v Kristovej blízkosti. Toto putovanie nikdy neskončí, pretože niekdy nebudeme dokonalí v prežívaní lásky, ako nám to on sám predstavil. Zdroj:www.domimacak.eu

Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations