Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Beda vám, farizeji! Aj vám, zákonníkom, beda! /17. 10. 2018/

Židovský historik Jozef Flávius (prvé storočie po Kristovi) spomína, že farizeji (z hebrejského slova perušim, oddelení) boli jedným zo štyroch teologických, sociálnych a politických názorových prúdov antického judaizmu. Menuje ešte ďalšie tri: saducejov, zelétov a esénov. Po zničení Jeruzalemského chrámu boli kľúčovými aktérmi pri vzniku rabínskeho judaizmu, tradície ktorá pretrvala až do dnešnej doby. Podľa všetkého aj Ježiš patril do tejto teologickej tradície. Je možné, že pomenovanie farizeji - oddelení - im dali ľudia mimo ich kruhov, pretože zaujímali odstup od okolitého sveta, aby sa mohli vyhnúť akémukoľvek kontaktu s nečistotou. Ako aj dnešný úryvok z evanjelia pripomína, Ježiš sa pre ich “oddelenosť” (túžba po rituálnej čistote a tak vzdialenosť od konkrétneho človeka) a “vonkajškovosť” (zameranie na výkon a efekt) dostáva do mnohých konfrontácií s touto skupinou. Nevyčíta im nadšenie alebo zápal pre náboženstvo, ale stratu duchovnosti. Teda nie je to horlivosť, ktorú Ježiš kritizuje. Kritizuje, že zabudli na to podstatné - zmysel každého nariadenia. Paradoxné je, že má pred sebou znalcov zákona, znalcov slova, ktorí sú pozvaní nielen dodržiavať zákon, nielen poznať jeho uplatnenie, ale poznať a vysvetľovať zmysel tohto zákona. Viac ako inokedy sa stáva modernému človeku, že stratí z očí to, čo je podstatné, a nechá sa uniesť druhotnými aspektami skutočnosti. Tak značka je podstatnejšia ako potreba; farba podstatnejšia ako kvalita; mať podstatnejšie ako byť… Podobné sa môže stať aj nám kresťanom, že v duchovnom živote zameráme svoj pohľad na sekundárne aspekty prežívania náboženstva a zabudneme na to najpodstatnejšie: a to vzťah s Bohom. Aj pre nás sú silné Kristové slová: “Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať!” Zdroj:www.domimacak.eu
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations