Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Božie kráľovstvo je medzi vami /15. 11. 2018/

Ľudová múdrosť hovorí: „Kto si ako postelie, tak si aj ľahne". V tejto múdrosti nemáme vidieť len problém materiálny, lenivosť alebo usilovnosť človeka v získavaní materiálnych dobier, ale my, veriaci si máme uvedomiť aj cieľ nášho života. Preto nám nezaškodí, aby sme si z času na čas pripomenuli otázku: Načo sme na svete? Katechizmus nám hovorí: Na svete sme na to, aby sme Pána Boha poznávali, jeho milovali, jemu slúžili, a tak do neba prišli. Je to teda výzva, aby sme sa tu na zemi pripravovali na ten okamžik, prípadne, aby sme sa nedali zo započatej cesty odradiť a zviesť, ale naopak, aby sme svoj život brali ešte vážnejšie a horlivejšie. Na toto nás upozorňuje aj text evanjelia: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! alebo: Tamto je!, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami" (Lk 17,20-21). Kedy príde Božie kráľovstvo? Správne pochopené Božie kráľovstvo je duchovné. Pán Ježiš je Kráľ, ale nie v pozemskom zmysle, a preto udalosti okolo neho sú iné, ako očakával židovský národ od čakávaného Mesiáša. Keď hovoríme o Pánu Ježišovi ako o Kráľovi, ktorý je Boh a Pán všetkého stvoreného, rovnako hmotného i duchovného, tak jeho odpoveď na túto otázku je zrozumiteľná: Božie kráľovstvo je medzi vami. Veď Ježiš skutočne dokazuje svoju lásku k ľuďom i svojou mocou; lieči, uzdravuje, kriesi mŕtvych, sýti hladných... Božie kráľovstvo je stav. Božie kráľovstvo sa nedá ani ohraničiť odtiaľ-potiaľ, ale ako to Ježiš hovorí: „Božie kráľovstvo je medzi vami" (Lk 17,21). Boh je teda tu. v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Boh však raz tento stav ukončí v priestore a v čase. Vtedy ho skutočne spoznáme takého, aký je. Kedy a za akých okolností to príde, nevie nikto. Ani anjeli, a ani svätí v nebi. A preto je potrebné, aby sme na toto stretnutie boli pripravení. Veď práve na to sa pýtajú aj farizeji: „Kedy príde Božie kráľovstvo?" (Lk 17,20). Ten druhý príchod Syna človeka príde veľmi rýchlo, v jednom okamihu. Je to záležitosť veľmi krátkeho času, keď svet uvidí svojho Boha. Bude to tak rýchlo, že sa nebude môcť už nič zmeniť k lepšiemu, ale ani k horšiemu. Tento druhý príchod - parúzia bude pre jedných odmenou a pre druhých trestom. Uvedomujeme si, že Božie kráľovstvo je teda medzi nami. Hoci Ježiš ako človek medzi nami nie je prítomný, je však medzi nami ako Boh, ktorý všetko stvoril, riadi a ktorý toto všetko aj súdi. Uvedomujeme si, že pre tisíce ľudí je každý deň dňom súdu, keď odchádzajú z tohto sveta. Toto ešte nie je druhý príchod Krista na zem ako Sudcu, ale je to už osobný súd, v ktorom sa všetko rozhodne. Posledný súd je absolútne chápanie konca všetkého pre stvorenia Božie. To, že Božie kráľovstvo je medzi nami, má už určité hodnoty. Veriaci kresťan má mať presvedčenie, že už tu na zemi má vážne povinnosti, ktoré v konečnom účtovaní rozhodnú o odmene, alebo treste. Človeku sa cez učenie Krista dostalo poznania v dostatočnej miere, a to: čo ho čaká, keď vytrvá v dobrom, prípadne, čo ho čaká, keď nevytrvá v konaní dobra. Preto sa máme stať strojcami svojho večného šťastia, aby sme boli stále pripravení na toto rozhodujúce stretnutie s Kristom-Sudcom živých i mŕtvych. Aj toto stretnutie, keď je konané v snahe získať si čo najviac milostí, je už užitočné a správne, pretože hoci človek cíti svoju nehodnosť, predsa robí čo najviac pre svoju spásu. Preto neochabujme v konaní dobra. Povstaňme vždy z hriechu, a to s Bohom a pripravujme sa na stretnutie vo večnosti. Múdrosť hovorí: „Kto si ako postelie, tak si ľahne". A my dnes pridajme: Kto sa ako pripraví a v akom stave ho nájde Pán, taký bude rozsudok nad ním. Amen. Zdroj:www.evanjelizacia.eu
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations