Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás /25. 5. 2019/

Ten, čo sa odhodlal nasledovať Ježiša, musí sa často presvedčiť, že láska je prenasledovaná nenávisťou. Je to smutný následok dedičného hriechu. Ľudia, ktorí nenávidia Boha, nenávidia aj tých, ktorí sa snažia žiť pre Boha láskou. Preto nie je zriedkavosťou, že za lásku a dobro sa človek človeku odpláca nenávisťou. Na túto tému hovorí aj dnešné evanjelium. Pán Ježiš chce svojich miláčikov upozorniť na niečo veľké. To znamená, že nielen apoštolov, ale aj všetkých svojich bratov a sestry do konca sveta, ktorí vo svojom živote plnia jeho príkaz lásky. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás“ (Jn 15,18). A hneď aj vysvetlí, prečo je táto nenávisť: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí“ (Jn 15,19). Tieto slová patria do druhej časti rozlúčkovej reči Pána Ježiša pri Poslednej večeri. A konkrétne do toho posolstva lásky sa vkradol disharmonický tón, čím chce pripraviť svojich apoštolov na to, že hoci sa budú snažiť siať okolo seba lásku, za túto snahu budú zberať nenávisť sveta, pretože nie všetci majú vo svojom živote vodcu Ježiša. Tí, čo ho nemajú, nenávidia Ježiša a pretože jeho učeníci patria Kristovi, stihne ich podobná vlna nenávisti ako samého Krista. Okrem toho, že si ich Ježiš vybral zo sveta, to znamená z moci zla, už nepatria svetu a za toto sa svet vie pomstiť, lebo svet miluje len to, čo mu patrí, čo neprekračuje jeho hranice, zásady a spôsob života. Pomsta sveta za priateľstvo s Ježišom sa preto najčastejšie prejavuje prenasledovaním Ježišových učeníkov. Ježiš ich na to upozorňuje a zároveň ich chce potešiť, povzbudiť, že aj jemu samému sa svet takto odplácal. Apoštoli pri týchto slovách si začínajú uvedomovať zjednotenie, spätosť s Kristom, že budú musieť s Kristom trpieť, ale že spoznajú aj radosť z úspechov, ku ktorým sa pri šírení Ježišovho evanjelia dostanú. Pretože mnoho ľudí prijme vieru a uverí v Pána Ježiša, a tak sa rozmnoží i počet kresťanov. Podobne aj my musíme počítať s tým, že sa pre Ježišovo učenie nevyhneme nenávisti sveta. Preto musíme počítať s neprajnosťou sveta, zažijeme uponižovanie, ba musíme počítať i s prenasledovaním pre Krista. Toto všetko je daň, ktorú platí kresťan za svoju poslušnosť a vernosť Kristovi. S týmto sa musíme zmieriť a nehľadať únikovú cestu. Uvedomujeme si, že keď dochádza v našom živote ku konfrontáciám so zlom, aj to je potrebná vec pre kresťanský život. Dejiny Cirkvi nám hovoria o nespočetnom zástupe tých, ktorých svet nenávidel a museli položiť i svoje životy za Boha. Veď v tomto čase si spomíname na sv. Stanislava, biskupa krakovského, ktorého kráľ dáva popraviť ako nepohodlného človeka. Spomíname si na pápeža Martina I., ktorý vedie v ťažkých časoch Cirkev, lodičku Petrovu. Aj keď musel obetovať svoj vlastný život, nezradil. Spomíname si na Juraja, ktorý ako vojak a veliteľ si vie uvážiť, kto je vyšší dôstojník, a tak dáva prednosť mučeníckej smrti. Všetci však nezomreli mučeníckou smrťou. Máme dlhý rad vyznávačov: Dominik Savio zomiera mladý, ale heslo zo dňa, keď bol na prvom sv. prijímaní, si zachoval: Radšej zomrieť, ako zhrešiť. Sv. Atanáz-biskup neraz musel i vtipom čeliť, a predsa zvíťazil. Zostal verný Kristovi, aj keď musel niekoľko mesiacov žiť na cintoríne a podobne. Sú príkladom pre nás, aby sme nestratili v ťažkostiach pokoj, aby sme vytrvali verne pri svojich povinnostiach. Kto vytrvá do konca, ten zvíťazí. Nemajme strach, keď nás svet bude pre Krista nenávidieť. Pretože vtedy máme ďakovať Pánu Ježišovi, že nás uznal za hodných vydávať svedectvo o jeho učení - LÁSKE. Amen. Zdroj:www.homily-service.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations