Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia- Svätých Petra a Pavla, apoštolov

Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev /29. 6. 2018/

Mali ste niekedy momenty, že vás napadalo naraz toľko myšlienok, že ste nevedeli, s ktorou začať? Skôr prežívame opačnú skúsenosť, že nás nenapadá nič alebo sa tešíme tej jednej. To platí pri tvorení nejakej eseje, úvahy, homílie. Tento rok sa mi podarilo zdarne urobiť 12 skúšok z rôznych predmetov. Bol som rád, že na profesorovu otázku mi napadla stále nejaká adekvátna informácia, na ktorú som hneď nadviazal a rozvíjal ju. Dnes oslavujeme slávnosť Petra a Pavla, dva stĺpy Cirkvi s rozličnými temperamentmi a spôsobmi. Ktorých Duch Svätý zjednotil v mučeníctve v Ríme. Pri ich osobách ma napadá spústa rôznych tém, z ktorých je ťažko si vybrať. Všetky sú zaujímavé a oslovujúce. Aspoň pre mňa. Ale začnem dnešným úryvkom z evanjelia a hlavne Ježišovou otázkou: “A za koho ma pokladáte vy?” Veľavravná otázka: “Kto som?”, ktorú kladie svojim učeníkom potom, čo si vypočul názory ľudí na jeho osobu. Na to, aby sme ju dobre pochopili, potrebujeme sa vrátiť do Starého zákona, kde sa Boh predstavuje Mojžišovi pri horiacom kríku. Mojžiš žiada Boha, aby mu povedal svoje meno. Jeho odpoveď je: “Ja som, ktorý som!” Hneď potom je poslaný vyslobodiť ľud z egyptského zajatia. A ten Boh, ktorý sa predstavil ako «Ja-som», sa pýta s pokorou svojich učeníkov: “Kto som ja?” Nie je to otázka človeka, ktorý prežíva krízu vlastnej identity. Nie je to ani otázka zvedavého Boha. Je to otázka, ktorou im umožňuje lepšie pochopiť tajomstvo svojej osoby ale zároveň aj ich identitu učeníka. V hre je podstatná túžba lásky, ktorá sa zjavuje. Osobná odpoveď človeka na túto lásku, robí z neho učeníka. Vo vlastnej odpovedi učeník spoznáva, že kresťanstvo nie je nejaká ideológia, nie je akási doktrína či morálka. Kresťanstvo je osobný vzťah s Pánom. Pán, ktorého milujem, je ten, ktorý ma miluje. Práve od tohto momentu rozpoznania - kto je Kristus - v živote Petra a Pavla štartuje ich napĺňanie poslania-misie, ktorú od Krista prijímajú. Od Petra Pán žiada zachovať vieru, udržiavať ju neporušenú, nechať ju v sebe rásť a odovzdávať bratom. Prečo práve Peter? Ponajprv, pretože uveril; ďalej ako človek zakúsil vlastnú ohraničenosť a nedokonalosť; túto skúsenosť hriechu a sklamania naplno prijíma do svojho života. A s touto krehkosťou, malou vierou ale i horkokrvným entuziazmom (je jediný, ktorý sa hádže do jazera, aby išiel v ústrety blížiacemu sa Pánovi; či vyťahuje meč, aby bojoval za Pána) sa stáva prvým učeníkom. Možno práve preto si ho Kristus vybral, aby garantoval našu malú a nedokonalú vieru. Takisto Pavol spoznáva svoju mylnú až chorobnú horlivosť v boji proti učeníkom Krista. Prenasleduje ich, zatvára do väzenia, súhlasí s kameňovaním. Presvedčený o svojom správnom konaní. Ale Kristus mocou Ducha Svätého transformuje jeho horlivosť a robí ho horlivým pre Krista. Horlivým ohlasovateľom Božích tajomstiev. Bez neho by kresťanstvo zostalo uzatvorené v priestore skúsenosti Izraela. Teda Boh prijíma ich nedokonalosti a neprávne pochopenia a transformuje ich pre službu zachovania pravosti viery a jej šírenie. Skúsme si dať položiť otázku, čo chcem Bohu ponúknuť Bohu? Ktorá naša nedokonalosť dokonca hriech Božou milosťou transformovaná môže sa stať nástrojom Božieho pôsobenia? Zdroj:www.domimacak.eu

Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations