Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätý Róbert Bellarmín, biskup, učiteľ Cirkvi /17. 9. 2018/ * 4. október 1542 Montepulciano, Taliansko † 17. september 1621 Rím Význam mena: preslávený, žiarivý (z nem.) Atribút: pastorál (berla)

Svätý Róbert Bellarmín, biskup, učiteľ Cirkvi Sv. Róbert Bellarmín sa narodil 4. októbra 1542 v Montepulciane v Taliansku. Pochádzal zo zbožnej rodiny. Jeho matka bola sestrou pápeža Marcella II. Mala úzke vzťahy s rehoľou jezuitov. Do tejto rehole potom aj vstúpil (v roku 1560). Bol veľmi nadaný, už roku 1569 sa stal docentom v Leuvene (Belgicko). V roku 1570 sa stal kňazom. V roku 1576 bol určený za profesora do kolégia v Ríme. Napísal zväzky na obranu Cirkvi, riešenie problémov v Cirkvi, o sviatostiach, o milosti a ospravedlnení. Boli to rozsiahle diela, tzv. summy, ktoré napísal ako reakciu na náboženské a spoločenské prúdy. Jeho dielo sa veľmi rýchlo šírilo na všetky strany. Zažil však aj nepochopenie. Pápež Sixtus V. dal napríklad jeho dielo, kde obraňoval pápežstvo, na index zakázaných kníh. Zdalo sa mu, že veci vysvetľuje príliš pozemsky. Nasledujúci pápež Urban VII. toto nariadenie odvolal. V roku 1594 zase na následky intríg zo strany niektorých kardinálov musel opustiť miesto rektora kolégia ešte pred ukončením trojročného obdobia. Musel odísť ako provinciál do Neapola. O krátky čas ho však pápež znovu povolal do Ríma. Stal sa konzultorom Posvätného ofícia. V roku 1599 bol vymenovaný za kardinála. Netrvalo dlho a znovu bol podrobený skúške. Vznikol totiž spor medzi jezuitmi a dominikánmi v náuke o Božej milosti a ľudskej slobode. Róbert sa snažil ukázať pápežovi správnu cestu, no ten ho odstránil tým, že ho vymenoval za arcibiskupa do Capuy (severne od Neapola). Tam bol od roku 1602 do roku 1605. Za ten čas (tri roky) trikrát ponavštevoval diecézu, zvolal synody a snem. Kázal každú nedeľu a bol veľmi horlivý. V roku 1605 bol zvolený za pápeža Pavol V. Ten ho znova povolal do Ríma ako svojho poradcu. V tých časoch sa dostal do povedomia Galileo Galilei so svojím heliocentrickým pohľadom na svet. Vo svojich teóriách urobil chybu v tom, že nekompetentne vysvetľoval pasáže zo Sv. písma, čím chcel dokázať pravdivosť svojich slov. Bellarmín proti tomu rázne vystúpil. Mohol vtedy azda aj zamedziť nešťastnému koncu tohto prípadu, no nestalo sa. Treba však aj to povedať, že Bellarmín zomrel dvanásť rokov pred druhým procesom s Galileim, čiže nebol pri jeho smrti. Z jeho spisov sú známe napr. Katechizmy, O umení dobre zomrieť. Mal veľké slovo medzi kardinálmi, vybavoval rozsiahlu korešpodenciu, zúčastnil sa voľby pápeža Gregora XV. v roku 1621. Takmer osemdesiatročný Bellarmín si žiadal odísť na odpočinok. Povolenie dostal a utiahnol sa do noviciátu rímskych jezuitov. No pár dní na to ochorel a necelý mesiac, 17. septembra zomrel. Krátko pred smrťou ho ešte navštívil pápež Gregor XV. Proces jeho blahorečenia sa začal už rok po jeho smrti, no za blahoslaveného bol vyhlásený až roku 1923. Nebolo to kvôli pochybnostiam o jeho živote, ale bolo to kvôli pomerom vnútri Cirkvi: Francúzsko sa cítilo dotknuté spisom, v ktorom obhajoval autoritu pápeža, inokedy zasa nepriatelia jezuitského rádu chceli prekaziť blahorečenie. Za svätého bol vyhlásený roku 1930 a rok neskoršie za učiteľa Cirkvi. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations