Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätá Laura Montoya y Upegui, zakladateľka misionárok Panny Márie a Kataríny Sienskej /21. 10. 2018/ (Laura od sv. Kataríny Sienskej) panna, zakladateľka Kongregácie sestier misionárok Nepoškvrnenej Panny Márie a svätej Kataríny Sienskej * 26. máj 1874 Gericó, Kolumbia † 21. október 1949 Medellín, Kolumbia

Svätá Laura Montoya y Upegui, zakladateľka misionárok Panny Márie a Kataríny Sienskej LAURA MONTOYA Y UPEGUI sa narodila v Gericó (Antioquia, Kolumbia) 26. mája 1874 hlboko veriacim rodičom, Juanovi de la Cruz Montoya a Dolores Upegui. V ten istý deň bola aj pokrstená a pri krste dostala meno Mária Laura od Ježiša. Keď mala dva roky, bol jej otec zavraždený počas hroznej bratovražednej vojny pri obrane viery a vlasti. Ich majetok bol zhabaný a rodina tak bola odsúdená k životu v extrémnej chudobe. Matka ju naučila odpúšťať a cibriť vlastný charakter kresťanským vnímaním. Od mladosti potom, čo prežívala silné vnútorné skúsenosti trinitárneho charakteru, sa u nej prejavovala trvalá náklonnosť k mystickej dimenzii jej duchovného života. Keď v šestnástich rokoch osirela, vstúpila do „Normal de Institutoras“ v Medellíne. Po skončení štúdia cíti povinnosť uskutočniť to, čo sama nazýva „Dielo pre Indiánov“. V roku 1907, v čase, keď sa zdržiavala v Marinille, píše: „Videla som sa v Bohu, ktorý ma opantáva svojím otcovstvom. Intenzívne som cítila, že ma chce urobiť matkou neveriacich. Spôsobovali mi bolesti ako skutočné deti.“ Kristov vrúcny výkrik na kríži „Sitio“ – Žíznim! – ju pohýna uhasiť tento smäd Ukrižovaného v hrdinskej práci v prospech Indiánov v pralese. Preto v roku 1914, s podporou biskupa v Santa Fe d’Antioquia, Mons. Maximiliána Crespo, zakladá kongregáciu „Misionárok Nepoškvrnenej Panny Márie a svätej Kataríny Sienskej“. Laura pochopila, že Indiáni majú rovnakú ľudskú dôstojnosť a Božie povolanie: preto chce vniknúť do ich kultúry a každodenného života. Len tak mohla zbúrať múry rasovej diskriminácie u tých, ktorí ju odsudzovali a nechápali, že jej túžba je katechizovať každodenným životom podľa evanjelia. Tak umožnila šíriť vieru a poznanie Boha až do najvzdialenejších a najneprístupnejších kútov. Posledných deväť rokov svojho života prežila na vozíčku pokračujúc v apoštoláte slovom a písmom. Po dlhej agónii zomrela 21. októbra 1949 v Medellíne. Dňa 12. mája 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne ju pápež František počas obradu kanonizácie zapísal do zoznamu svätých a stanovil, aby bola uctievaná v celej Cirkvi Preklad z taliančiny: ThLic. Marek Haratim Zdroj:Prevzaté z: Liturgia. Časopis pre liturgickú obnovu 3/2013
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations