Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

SV. FLORENTÍNA rehoľníčka /20. 6. 2019/ (6. stor.)

SV. FLORENTÍNA rehoľníčka Sv. Florentína (Kvetoslava) pochádzala zo Španielska z rodiny, ktorá dala Cirkvi viacerých svätých. Z jej súrodencov sa uctievajú ako svätí traja bratia: Leander, Fulgencius a Izidor. Narodila sa pravdepodobne v meste Cartagene v juhovýchodnom Španielsku niekedy okolo r. 550. Okolo r. 554 sa rodina presťahovala do Sevilly na juhozápade krajiny. Keďže rodičia pomerne skoro zomreli, Florentíne pripadla úloha vychovávať najmladšieho Izidora. Pomerne mladá vstúpila do kláštora, a to pravdepodobne v meste Ecíja, kde bol biskupom jej brat Fulgencius. Brat Leander jej po r. 575 venoval spis "De institutione virginum et de contemptu mundi" (O ustanovení panien a o pohŕdaní svetom). Sú to upravené pravidlá benediktínok, nazývané aj pravidlá sv. Leandra, ktoré sa veľmi rozšírili vo vrcholnom stredoveku. Florentína vedela veľa z teológie. Jej brat Izidor jej venoval spis "De fíde catholica contra Judaeos" (O katolíckej viere proti židom), ktorý napísal na jej podnet. Niektoré životopisy uvádzajú, že bola predstavenou kláštora v Ecíji a že odtiaľ spravovala ďalšie desiatky kláštorov. Ale tieto údaje sa nedajú historicky overiť. Florentína zomrela niekedy v rokoch 610-612. Istý čas bola pochovaná v sevillskej katedrále svätých Justy a Rufíny spolu so svojimi bratmi Leandrom a Izidorom. Zachoval sa pôvodný náhrobný nápis. Pri arabskej invázii v 8. stor. jej telesné ostatky spolu s ostatkami jej brata Fulgencia preniesli do Berzocany pri meste Cáceres. Jej relikvie sa uctievajú aj v Murcii a Escoriale. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations