Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätý František Solano, kňaz, misionár /14. 7. 2019/ * 10. marec 1549 Montilla, Córdoba, Španielsko † 14. júl 1610 Lima, Vicekniežactvo Peru, Španielske cisárstvo Nazývajú ho západoindickým sv. Františkom Xavérskym, apoštolom Južnej Ameriky, divotvorcom Nového sveta.

Svätý František Solano, kňaz, misionár Sv. František Solano (rodným menom Francisco Solano y Jiménez) pochádzal z južného Španielska. Tam sa narodil v meste Montille pri Cordobe 10. marca 1549. Ako 20-ročný vstúpil do granadskej provincie františkánskej rehole. Filozofiu a teológiu študoval v kláštore Loretskej Panny Márie pri Seville. Za kňaza bol vysvätený začiatkom októbra 1576. Už o päť rokov sa stal novicmajstrom v Arrizafe pri Cordobe. O dva roky neskôr zastával tú istú funkciu v kláštore San Francisco del Monte, kde bol aj gvardiánom, predstaveným kláštora. Keď v blízkom meste Montore vypukol vredový (pľuzgierový) mor (pestis bubbonica), dobrovoľne sa ponúkol do služby nakazených. Neskôr ho predstavení preložili do kláštora v Zubii pri Granade, kde vynikol ako kazateľ i ako apoštol chorých a väzňov. Aby sa vyhol úcte, ktorú mu prejavovali ľudia, žiadal sa do ťažkých afrických misií. Ale predstavení ho poslali do Ameriky. Dňa 28. februára 1589 nastúpil na loď v prístave Sanlúcar di Barrameda s jedenástimi spolubratmi pod vedením tucumánskeho provinciála. Do prístavu Cartagena v Kolumbii priplávali v máji. Odtiaľ pokračovali do Panamy, kde prešli pešo k Tichému oceánu. Tam ich vzala loď, ktorá plávala na juh. Ale tá stroskotala pri ostrove Gorgona v blízkosti kolumbijských brehov. Ľudia vrátane 80 čiernych otrokov sa zachránili. Páter František sa stal otcom a ochrancom stroskotancov. Černochov poučil o kresťanskej viere a pokrstil. Po dvoch mesiacoch ich vzala loď, ktorá tade prechádzala a previezla ich do prístavu Paita v severnom Peru. Misionár pokračoval peši do hlavného mesta Limy odkiaľ ho poslali do misie Tucumán (v dnešnej severnej Argentíne). Bolo to tritisíc kilometrov peši alebo na biednom koníkovi, pričom bolo treba prekonať vysoké pohorie Andy. Páter František prišiel do Tucumánu v novembri 1590 a hneď začal pracovať. Pre domorodcov založil dve misie, nazývané aj redukcie: Socotonio a Magdaléna. Pre divé deti prírody sa stal hlásateľom evanjelia, šíriteľom civilizácie, zmieriteľom v nepokojoch a vojnách, obrancom proti zneužívaniu kolonizátorov. Pri dorozumievaní sa s rozličnými indiánskymi kmeňmi bolo vidno, že mal mimoriadny dar jazykov. Hovorí sa, že celkove katechizoval a pokrstil do dvestotisíc ľudí. V r. 1592 ho vyšší predstavení vymenovali za provinciála a vizitátora tucumánskych misií, pričom mal apoštolovať aj medzi belochmi a kreolmi, najmä v mestách S. Miguel de Tucumán, Santiago del Estero, Rioja a Cordoba. V r. 1595 ho predstavení poslali do Peru, kde bol gvardiánom v Lime a neskôr (r. 1602) v meste Trujillo. Bol veľmi energickým kazateľom s prejavmi prorockého ducha. Povestná bola jeho predpoveď (12. novembra 1603), že mesto Trujillo bude zničené, čo sa aj stalo 14. februára 1619. Z Trujilla sa vrátil do Limy, kde bol znovu gvardiánom. Usiloval sa všetkými možnými prostriedkami odstrániť hriechy a neporiadky tohto bohatého mesta, ktoré bolo sídlom španielskeho miestokráľa. Dňa 20. decembra 1604 prechádzal po uliciach a námestiach s krížom v ruke a hrozil ťažkými Božími trestami, ak sa ľudia nepolepšia. Jeho vystúpenie vyvolalo taký rozruch, že musel zasiahnuť aj miestokráľ. Avšak hoci bol taký prísny a energický, keď išlo o dobro duší, celkove z neho vyžarovala františkánska spokojnosť a veselosť Božích dietok. Často hral na husliach, aby duševne pozdvihol seba a svojich spolubratov. Kto videl jeho apoštolské práce a jeho skutky pokánia, mohol mať dojem, že jeho energia nepozná hranice. Ale v r. 1608 bolo vidno, že ani jeho telesné sily nie sú neobmedzené. Museli ho umiestniť na rehoľnú ošetrovňu v jednom kláštore v Lime. Tam aj zomrel 14. júla 1610. Keď zomieral, na jeho žiadosť mu spolubratia spievali „Credo“ – vyznanie viery. Jeho posledné slová boli: „Nech je Boh oslávený“. Pochovali ho v kláštornom kostole. Jeho rakvu niesli popredné limské osobnosti, medzi nimi aj arcibiskup a španielsky miestokráľ. Františkánskeho misionára Františka Solana vyhlásil za blahoslaveného pápež Klement X. v januári 1675 a za svätého Benedikt XII. v decembri 1726. Mnohé mestá v Peru, Bolívii, Paraguaji, Uruguaji, Chile a Argentíne ho uctievajú ako svojho patróna. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations