Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätý Ivo, biskup /24. 4. 2017/ v súčasnom Rímskom martyrológiu z r. 2004 sa spomienka na sv. Iva nenachádza 6.-7. storočie Význam mena: tisové drevo (kelt.); možná obmena mena Ivan – Ján – Boh je milostivý (hebr.) * Perzia † 7. storočie, Anglicko

Svätý Ivo, biskup Meno Ivo je v Európe pomerne rozšírené a obľúbené. V rôznych podobách sa vyskytuje vo viacerých krajinách: v Taliansku Ivo alebo Ivone, v Španielsku Ivo alebo Ivano, v Anglicku a Francúzsku Yves. Pravdepodobne pochádza z keltského slova „ivos“, ktoré znamená tisové drevo. Pre Keltov bol tis posvätný, používali ho na výrobu zbraní alebo svojich príbytkov. Meno Ivo sa rozšírilo najmä v 8. storočí najprv v Anglicku a potom aj do ostatnej Európy. Medzi svätými sa nachádza viacero mužov práve tohto mena. Sv. Ivo sa narodil v 6. storočí v Perzii v šľachtickej rodine. Stal sa biskupom a podľa vzoru sv. apoštola Pavla sa venoval cestovaniu a kázaniu na rôznych miestach najprv v Malej Ázii a v Ilýrii (historická krajina na balkánskom polostrove medzi Istriou a Monti Certuni; v roku 228 sa stala rímskou provinciou). Neskôr na svojich cestách dorazil do Ríma a odtiaľ prešiel do Francúzska, kde dosiahol veľký úspech, keďže si získal aj kráľa, šľachtu i ľud. No všetky vyznamenania, ktoré mu ponúkali, odmietal. S troma svojimi spoločníkmi odišiel do Anglicka, kde tiež úspešne pracoval viacero rokov, najprv v provincii Mercia (založená Anglosasmi v druhej polovici 5. storočia) a neskôr sa usadil v meste Sleve (St. Yves), vzdialeného tri míle od Huntendunu, kde tiež horlivo pôsobil a tam aj zomrel na začiatku 7. storočia. Jeho telesné pozostatky pravdepodobne v roku 1001 preniesli do benediktínskeho opátstva v Ramsey (Huntingdonshire). Jeho život opísal mních Goscelino z Westminsteru v roku 1091 na príkaz opáta Heriberta. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations