Svätý Jozef Benedikt Cottolengo, kňaz /30. 4. 2017/ * 3. máj 1786 Bra (južne od Turína), Taliansko † 30. apríl 1842 Chieri pri Turíne, Taliansko

Svätý Jozef Benedikt Cottolengo, kňaz Jozef Cottolengo sa narodil ako prvý z dvanástich detí rodičom Jozefovi a Benedikte. Jeho matka bola veľmi zbožná. Od malička viedla svoje deti k viere. Jozefova mladosť bola poznačená nepokojmi v spoločnosti. V susednom Francúzsku vypukla revolúcia a po nej Napoleon vtrhol do kraja Piemont, v ktorom žili. V roku 1802 začal Jozef študovať teológiu. Svoje štúdiá však musel na tri roky prerušiť, keďže semináre boli násilím zatvorené. Za kňaza bol vysvätený v roku 1811 v seminárnej kaplnke v Turíne. Po vysviacke začas pôsobil ako kaplán. Potom študoval teológiu ďalej. Štúdia zavŕšil v roku 1816. V roku 1818 vstúpil do kongregácie kanonikov Božieho Tela. Veľmi rád spovedával a kázal. Postupne v ňom narastala nespokojnosť so spôsobom života, aký žil. Veľmi sa zaujímal o sv. Vincenta de Paul a jeho charitatívne dielo. Prelom v jeho vnútri nastal v septembri 1827, keď bol pri lôžku umierajúcej ženy v šiestom mesiaci tehotenstva. Mala tuberkulózu. Jej muž s ňou pochodil viacero nemocníc, ale nikde jej nepomohli, ani jej tam nedovolili zostať kvôli tomu, aby sa choroba nešírila medzi ostatnými pacientmi. Zomrela obklopená svojou rodinou v chudobnej miestnosti, ktorá bola zriadená mestom pre takýchto ľudí. Cottolenga sa to hlboko dotklo. Už v januári nasledujúceho roku otvoril v centre Turína s pomocou niekoľkých žien Dom Božieho Tela pre chudobných chorých. Spočiatku išlo len o dve miestnosti. Počet chorých sa postupne zvyšoval, a tak musel priestory rozširovať. Nie každý to schvaľoval. Aj medzi veriacimi a kňazmi boli takí, ktorí Cottolengovi nepriali. Až nakoniec kvôli obavám zo šírenia cholery mu vláda o tri roky nariadila dom zatvoriť. Cottolengo sa však nevzdával. Povedal: „Aby kapusta bola dobrá, treba ju presadiť.“ V apríli 1832 v spolupráci s lekárom Lorenzom Granettim otvoril v turínskej štvrti Valdocco Malý dom Božej Prozreteľnosti, známy aj pod jeho menom Cottolengo. V tejto štvrti začal neskôr svoje dielo aj sv. Ján Bosco. Postupne vznikla komunita ľudí, ktorí pomáhali kanonikovi Cottolengovi v charitatívnej činnosti. Vyvinul sa inštitút komunitne žijúcich kňazov Najsvätejšej Trojice. Okrem nich vznikli aj ďalšie spoločenstvá, ktoré pokračovali v tejto činnosti: Bratia sv. Vincenta a niekoľko spoločenstiev rehoľných sestier. Cottolengo ich však pobádal nielen k činnosti, ale aj k modlitbe. Modlili sa prakticky nepretržite. Cottolengo robil všetko vo veľkej dôvere v Boha. Sám nemal nič. Mnohokrát sa zdalo, že kvôli nedostatku peňazí budú sa musieť vzdať svojich plánov, no Pán Boh vždy poslal to, čo potrebovali. Cottolengov spovedník sa vyjadril: „Cottolengo má viac viery ako všetci Turínčania dokopy.“ Z Malého domu Božej Prozreteľnosti sa postupne vyvinula nemocnica s viac ako 2000 lôžkami. Postupne vznikali aj ďalšie Domy Božej Prozreteľnosti. Za svoje dielo dostal Jozef Cottolengo uznanie od pápeža Gregora XVI., ale aj od kráľa Karola Alberta Savojského, ktorý ho vymenoval za rytiera Rádu sv. Mórica. Jozef Cottolengo však stále zostal jednoduchým a pokorným kňazom. Mal dar čítať v ľudských srdciach, predvídal budúcnosť. Boh mu zjavil, kedy zomrie. Začiatkom roka 1842 navštívil všetky domy s tým, že je to naposledy. Zakrátko na to ochorel. Zomrieť chcel v jednoduchosti a v ústraní. Previezli ho k jeho bratovi Lugimu, ktorý pôsobil ako kňaz v Chieri. Tam dňa 30. apríla 1842 zomrel. Jeho posledné slová boli slová žalmu 122: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho.“ Za blahoslaveného bol vyhlásený 29. apríla 1917 a za svätého 19. marca 1934. Vo svojej encyklike Deus caritas est ho cituje pápež Benedikt XVI. ako jeden zo vzorov sociálnej starostlivosti pre všetkých ľudí dobre vôle. Zdroj:www.životopisysvatych.sk