Chaos , búrka , hurikán otrasú pokojom človeka , no vždy len otrasú.Ćlovek môže urobiť to isté. Vstať hoc aj vyslabnutý , oprieť sa o oporný stlp , ktorým môže byť aj človek , oprieť sa o zvyšok síl  a obrazne povedané otriasť zo seba búrky , hurikán , chaos.  Viem , svet sa zmieta v hluku , to nám ale nebráni byť vnímavými na hlas Boha. Prečo si ľudia myslia , že Boh sa k nám prihovorí cez  to , čo sa nám vidí  vhodné  po našej vôli. Zabudli sme vari , že častokrát pôsobí práve cez to opačné ?  ... Boh má iný meter na ľudí , ako samotní ľudia. Vďaka Bohu.

Preto  len počúvame a nevnímame ?   Zbytočné sú otázky , ak vopred sa rozhodnem odmietať odpovede. 

Ako som si predstavoval / a , že mi bude daná odpoveď , pomoc. Popritom stačlo tak málo. Len tak málo , aby sa nastolil pokoj , aby chaos zmenil na pokoj , búrka na osviežujúci dáždik , hurikán na príjemný vánok. Koľkí , ktorí hovorili verím v Boha zároveň odmietali  pomoc Boha , ak bola sprostredkovávaná prostredníctvom hriešneho človeka. Tak ako veríte v Boha , keď odmietate Jeho pomoc  skorej , ako začnete prosiť. ? Čo rezonovalo vašími myšlienkami  okrem pokory , a skutočnej túžby po nastolení pokoja  vo vnútri duše ?  Niekedy si myslím , že ľudia sú ako trampolína. Prosia o pomoc , Boh vypočuje , niekoľko krát opakovane podáva človeku pomocnú ruku , ktorá sa zamietnutím  zo strany človeka odrazí od človeka , ako od trampolíny späť. Keby Boh nanucoval  JEHO pomoc človeku , ľudské telo by bolo deravé , ako syto obrazne povedané. Ako teda niektroí používajú slobodnú vôľu ?  Otázky sú zbytočné.