Дневники

« Назад

SEVERNÁ KÓREA: NEPOVOLENÁ BIBLIA DOVIEDLA KIM SANG-HWA K JEŽIŠOVI

SEVERNÁ KÓREA: NEPOVOLENÁ BIBLIA DOVIEDLA KIM SANG-HWA K JEŽIŠOVI

Kim Sang-Hwa * je dcérou severokórejského vedúceho cirkevnej skupiny. Teraz žije v Južnej Kórei; najviac opevnená hranica na svete ju oddeľuje od rodičov a jej severokórejských bratov a sestier v Kristovi. Toto je jej príbeh.

Pochádzam z kresťanskej rodiny, hoci dlho som ani nevedela, že moji rodičia veria v Boha. Rovnako ako toľko kresťanských rodín, naša rodina bola vyhnaná v 50-tich rokoch do vzdialenej dediny. Môj otec však bol veľmi zdatný v manuálnej práci. Nemôžem vám dať vedieť, čo bola jeho práca, pretože ho nechcem ohroziť. Ale dokázal zarobiť pekné peniaze. A moja matka mala v Číne príbuzných.

Moji rodičia aj naďalej utajovali svoju vieru pred vonkajším svetom, ale spomínam si na jednu noc, keď som mala šesť rokov. Náš dom bol veľmi malý, takže sme všetci spali v tej istej miestnosti. Keď som otvorila oči, videla som otca a matku pod prikrývkou a počula jemný zvuk rádia. Neskôr som sa dozvedela, že počúvali vysielanie  kresťanskej rozhlasovej stanice.

Môžete poslať posolstvo povzbudenia veriacim v Severnej Kórei, ktoré budú vysielané cez rádio.

"BOJÍM SA DOTÝKAŤ BIBLIE"

V našom dome bol skrytý šatník. Keď som mala dvanásť, náhodou som ho našla. Neviem prečo, ale začala som sa hrabať v jeho vnútri rukou a zacítila som knihu. Vytiahla som ju, otvorila knihu a začala som čítať:

Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem. A zem bola bez tvaru a prázdna; a temnota bola v hlbinách. A Duch Boží sa pohyboval nad vodami. A Boh povedal: Nech je svetlo a bolo svetlo ...

Začala som sa triasť a pustila knihu. Bola som taká zľakaná. Môj objav by ma mohol stáť môj život. Bála som sa dotknúť Biblie, ale nemohol som ju len nechať tam. Zavrela som oči, zdvihla knihu a dala ju späť.

Zvážila som svoje možnosti. Mám to povedať svojmu učiteľovi? Mala by som navštíviť miestneho bezpečnostného pracovníka? Pätnásť dní som nedokázala premýšľať o ničom inom. Vedela som, že je povinnosťou hlásiť túto nelegálnu knihu. Ale tu bola aj moja rodina. A ja som mala v sebe tieto otázky: Kto je tento Boh? Alebo čo'?

Nakoniec som nabrala odvahu spýtať sa na to svojho otca. Bol veľmi prekvapený a sadol si vedľa mňa. "Vidíš tie staré stromy?" opýtal sa ma. "Kto ich vytvoril?" Povedala som, že neviem.

Môj otec mi vysvetlil príbeh stvorenia, vrátane toho, ako Boh urobil Adama a Evu. Potom sa obrátil ku mne a spýtal sa ma. "Aké je najnebezpečnejšie zviera?" Nevedela som prečo, ale odpovedala som: "Had." Potom mi rozpovedal, ako hriech prišiel do sveta.

Bol to prvý z mnohých rozhovorov o Biblii, o Bohu, Ježišovi a evanjeliu. Vysvetlil mi mnohé biblické príbehy. Ja som ešte nebola skutočne veriaca, ale urobili na mňa veľký dojem. Ľutovala som všetkých ľudí, ktorí nepoznali pravdu. Aj moji starší súrodenci boli nevedomí.

Moja matka ma naučila zapamätať si biblické verše a Apoštolské vyznanie a tiež mi vysvetlila evanjelium. Môj starý otec mi ukázal, ako sa modliť. "Je to len rozprávanie s Bohom, nič viac, nič menej." Hovoril veľa o druhom príchode Ježiša. On po ňom naozaj túžil.

Pre mňa boli všetky tie príbehy a myšlienky tak zaujímavé. Čítala som si Bibliu aj sama pre seba. Ale uvedomovala som si, že to je nebezpečné. Môj otec vždy zdôrazňoval, aby som sa s nikým iným o tom nezdieľala. Nato sa začal modliť šepotom, takmer nepočuteľne. "Otče, pomôž severokórejskému ľudu hľadať najprv Tvoje kráľovstvo."

Za každých 20 libier môžeme poskytnúť biblické študijné materiály dvom odvážnym veriacim zo Severnej Kórey, posilňovať ich vieru a zabezpečiť im úľavu.

Špióni

Niekedy sa môj otec stretol s ľuďmi na tajnom mieste. Mnohé deti veriacich tiež prišli na toto miesto a učili sa Bibliu. Modlili sme sa spoločne. Medzi ľuďmi, ktorí navštevovali tajné stretnutia, boli aj niektorí neveriaci, dokonca aj špióni.

Keď jeden z týchto návštevníkov zomieral, otec bol pri jeho smrteľnej posteli. On priznal: "Viem o tebe všetko, tvojej rodine a tvojej viere. Bol som špión a mal som nariadené ťa sledovať."

"A ďalej?" opýtal sa môj otec.

"Si dobrý človek Nikdy som nikomu nepovedal, že si kresťanom, povedz mi, ako sa môžem stať aj ja kresťanom."

V záverečných okamihoch svojho života tento človek konal pokánie a vstúpil do Božieho kráľovstva. Môj otec ho mohol tam doviesť.

Boh nás opäť chránil. Raz sme mali náhodnú kontrolu domu a zdalo sa, že tento človek tiež vedel, že sme kresťania. Ale úradník bol skvelý a naozaj milý. Nikdy nás neprezradil. To všetko posilnilo vieru môjho otca v Boha. Vždy prežíval toľko pokoja. Naozaj si myslím, že väčšina veriacich v Severnej Kórei má viac pokoja a dôveruje Bohu viac ako veriaci v slobodných krajinách.

"NAJPRV HĽADAJTE BOŽIE KRÁĽOVSTVO"

Kim nakoniec musela opustiť Severnú Kóreu, keď ona a jej manžel zistili, že majú byť poslaní do vyhnanstva. Podnikli nebezpečný útek do Číny. Cestovali cez Mjanmarsko a Thajsko, vyhýbali sa vojakom a čelili mnohým problémom, až sa o niekoľko rokov neskôr naozaj dostali do Južnej Kórey. Kim hovorí:

„Moje sny a nádeje sa od opustenia Severnej Kórey veľmi nezmenili. Na juhu Kórey je oveľa viac slobody, ale naša viera je rovnaká. Priala by som si, aby som sa mohla vrátiť späť do Severnej Kórey a zdieľať evanjelium s tamojšími ľuďmi a mať spoločenstvo s miestnymi veriacimi. Milujem ich vieru. Bola by som pripravená zomrieť za evanjelium. Myslím si, že keby som nemala v Južnej Kórei žiadnu rodinu, vrátila by som sa, aby som pomohla ľuďom v núdzi.

Ako by náš otec chcel, aby sme sa modlili za Severnú Kóreu? Vždy mi povedal, aby som najskôr hľadala Božie kráľovstvo. To bude vždy jeho modlitba za túto krajinu a všetkých veriacich. Tak sa aj modlím. Ale niekedy som znechutená. Zdá sa, že v Severnej Kórei sa nič nemení. Keď sa modlím, často sa pýtam Boha: "Aký je toho všetkého zmysel? Prečo chceš, aby som sa modlila za Severnú Kóreu? " Ale potom mi Boh pripomína: "Poznáš Severnú Kóreu lepšie ako ktokoľvek iný. Poznáš ľudí a ich utrpenie. Ak sa nebudeš modliť, kto bude? Spoľahni sa na mňa. Ver vo mňa. "

* meno bolo zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj : Open Doors

Foto: pxhere

Комментарии