« Назад

Ty vidíš po najbližšiu horu, no On vidí ďaleko za horizont....

Ty vidíš po najbližšiu horu, no On vidí ďaleko za horizont....

Mnoho krát si mnohí z vás povedali.... "hm, prečo to či ono Boh urobil alebo dopustil ?" Prešiel však určitý čas, a my sme to zrazu pochopili. Uvedomili sme si význam chýbajúcich dielikov v skladačke našej životnej etapy, či minulej skúsenosti v podobe obrazu, ktorý sme už mohli vidieť v celej svojej kráse. V tej chvíli už konečne rozumieme tomu, prečo nám nevyšiel predchádzajúci vzťah (aby nám neskôr poslal niekoho iného do cesty alebo aby sme dozreli, prípadne nám strhol okovy neslobody v podobe nefuknčného vzťahu) alebo prečo nám nevyšla práca o ktorú sme sa uchádzali (aby nám dal inú prácu, kde sme našli zmysel, svoje uplatnenie, prípadne spoznali tých správnych ľudí, ktorých sme mali spoznať) alebo prečo nám dal choré dieťa, či iného príbuzného (lebo iba cez neho si nás mohol Boh pritiahnuť bližšie k sebe) atď atď. Každý deň sme svedkami zázrakov a znamení, ktoré však prehliadame a neuvedomujeme si ich prítomnosť...

Osobne sa mi to tieto situácie stali už mnoho krát, kedy som zo začiatku situáciám nerozumel, doslova som sa im búril, aby som o niekoľko rokov neskôr pochopil ich význam a uvedomil si, že to bolo to najlepšie čo Boh mohol pre mňa urobiť. Vlastne celý môj život bol pretkaný Božou láskou a tým ako má Pán viedol do situácie, kde som teraz, kedy môžem svedčiť o Bohu. Všetko to bola cesta, ktorá ma viedla do tohto bodu. Musel som veľa trpieť a spôsobiť aj veľa utrpenia, aby som pochopil akú chuť ma zlo, hriech, ale aj akú chuť ma odpustenie a milosť. Musel som byť tiež na zlej strane, aby som videl ako vyzerá peklo a mohol to neskôr porovnať a slobodne si vybrať. On vedel, prečo bol v našej rodine prítomný alkohol (aby som o 30 rokov neskôr pochopil čo je to sila odpustenia), on vedel, prečo ma neposiela do školy do ktorej som chcel ísť (aby som nežil pre kariéru a svoje ego, ale aby som mohol študovať niečo iné, kde môžem byť prínosný pre iných), on vedel, prečo priniesol chorobu do mojej rodiny (aby som skrz ňu mohol objaviť moc modlitby za iných, moc viery a aby som sa naučil ďakovať aj za maličkosti), on vedel prečo potrebujem tŕne na svojej ceste (lebo práve vtedy, keď sú tŕne v mojom živote, iba vtedy som najviac citliví na Božiu prítomnosť, iba vtedy dokážem najviac načúvať Bohu).

A po tom a po mnohých ďalších zázrakoch viem, že Boh je starostlivý otec a že našé mená sú dávno zapísané do knihy života. On vidí a rozmýšľa ďaleko dopredu.

 

Nezúfaj, ak (aj) tvoje modlitby sa zdajú byť nevypočuté. Nezúfaj ak ti niečo, či niekoho vzal alebo ti nedal to čo si chcel. Len mu dôveruj. Boh málo kedy dáva to čo chceme. On dáva to čo potrebujeme. A to je skutočná láska. Láska, ktorá vidí ďaleko dopredu. Láska, ktorá dovidí do miest, kde číha nebezpečenstvo a preto radšej zmení našu trasu všas, aby sme sa o pár krokov ďalej neutopili. Možno ešte neprišla tá správna chvíľa, aby ti dal to o čo žiadaš. Spása tvojej duše má vždy prednosť pred tvojimi prosbami. Príjmi všetko čo ti Boh dá, a získaš POKOJ vo svojej duši a budeš vedieť, že všetko má svoj čas a miesto. A na všetko príde skôr, či neskôr odpoveď. Ostaň mu len verný a on ťa požehná. Možno nie presne tým spôsobom akým si predstavuješ, ale požehná. A možno to požehnanie predčí všetky tvoje predstavy a sny. On ťa totiž pozná najlepšie a vie čo je pre teba to najlepšie. On Ťa miluje nadovšetko. Viac ako si len dokážeš predstaviť. Jeho láska vedie až ku krížu, kde sa nie všetko končí, ale práve všetko začína. Tam sa začína tvoja večnosť.

Žalmy 139,1-24 

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe. Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku. Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť. Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“ pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo. Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil. Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský. Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe. Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační. Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba. Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe? Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi. Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
Комментарии