Blog

« Назад

Dávidov hriech a pokánie I, - 2 Sam, 11-13 kapitola

Dávidov hriech a pokánie I, - 2 Sam, 11-13 kapitola

Dávid je na vrchole slávy. Vyhral množstvo zápasov, vybudoval nádherné mesto i palác, bohatstvo a moc nemožno ľudskými slovami takmer popísať. Zo skúseností tisícročí, nevynímajúc dnešnú dobu, vieme, čo to s človekom robí...odrazu si zmyslí, že keď má všetko, môže všetko....zabudne na Darcu a začne svoj osud riadiť sám....

Opäť je raz vojna, ale kdesi dˇaleko a nie tak významná, aby kráľ musel byť osobne prítomný. Vybudoval predsa mocnú armádu, na ktorú je spoľahnutie. Spustošili Aramejčanov, ich sedemsto vozov a štyridsať ticíc jazdcov, vojvodca Joab zasa zasadil úder Amončanom a teraz obliehali Rábu, to bude maličkosť...Dávid sa večer bezstarostne prechádza po streche svojho paláca a zo strechy vidí kúpať sa ženu. Mladú a krásnu.  Povyzvedal sa, kto to je...no a čo by si kráľ nehohol dovoliť?  Je manželkou jedného z jeho verných vojakov, Hetejca Uriáša. Dá si ju priviesť a je samozrejmé, čo sa udialo.  Kráska sa volá Betsabe, v niektorých prekladoch Batšeba.

A onedlho oznámi kráľovi svoje tehotenstvo. Dávid posiela k vojvodcovi Joabovi odkaz, aby dal Uriášovi dovolenku a poslal ho na pár dní domov. Dávid Uriáša uvíta, pripraví mu kúpeľ, hostinu, dar a pošle ho za manželkou. Lenže ten do svojho domu nejde. Nedá mu svedomie. Spí spolu s ostatnými kráľovými vojakmi pri vchode do paláca. Dávid sa ho pýta, a dostáva odpoveď čestného vojaka: " Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch, môj pán Joab táborí so sluhami na poli a ja by som mal ísť do svojho domu jesť, piť a užívať si? Ako žije Pán a ako žiješ ty, takú vec neurobím!" (2 Sam 11, 11). Situácia sa ešte raz zopakovala a Dávid vie, že je zle. Ďalšie ráno posiela Uriáša späť s listom pre jeho vojvodcu Joaba, aby ho poslal do prvej línie, kde najviac zúri boj, kde ho smrteľne zasiahnu a aby sa už nevrátil....Nie bez komplikácií, ale Dávidov hnusný plán vyšiel. Uriáš padol a nikdy sa nedozvie, že nie je otcom dieťaťa svojej manželky a že je ním kráľ. Kráľ si bezstarostne berie vdovu do paláca,narodí sa syn, ale "to čo urobil Dávid, sa Pánovi nepáčilo." (2 Sam, 11,27)

ooooooooooo

Čo sa to stalo z chlapca, ktorý pásol otcove ovce, pohrával si piesne, liečil nimi žiarlivého a duševne chorého kráľa, a hoci kráľ strojil proti nemu úklady, Dávid naň nesiahol, ani keď mal príležitosť...aký bol, taký bol, ale bol to panovník.A Panovník je Bohom pomazaný.

A Dávid bol vtedy bohabojný,

A teraz?

Smilník? Viac, cudzoložník, narušiteľ zákonitého manželstva, zbabelec a úkladný vrah.

Príbeh bude ešte dlhý, ale premýšľam....

Čím sa môže stať človek, ak sa nechá opojiť vlastnou slávom, mocou, bohatstvom a zabudne na Boha? Ba vzprieči sa jeho príkazom, ktoré mal ako mladík hlboko zapísané v duši? 

Zvieraťom, ktoré nasleduje iba svoje pudy......

Poďme na exkurz do našich farností.....

Koľko mám plače, čo sa stalo z toho milého Miška, Petra, Rastíka, Jožka, Martina, Marka....čo sa tak tešili, kedy príde Pán Ježiš prvý raz do ich čistého srdiečka?! Aká radosť po prvej svätej spovedi, po tých detských hriechoch, že sú odpustené!

Ako radi utekali miništrovať, niektorí ešte aj na strednej škole.... A nie sú to len chlapci!!!  I dievčatá sa nad pojmami Boh, kostol, modlitba uškŕňajú. A všetkých azda najviac páli slovo HRIECH, pri ktorom si svorne zapchávajú uši.

Čo to do nich vošlo? 

"Mama, trepeš sprostosti, kto by veril tým rozprávkam...."  "Farára radšej z debaty vynechaj, dobre? "  "Som dospelý a potrebujem ženu a nevystavili ste mi dom, aby som si na to mohol dovoliť papiere!"......"Mama, spamätaj sa! Dnes to robí každá....."      "To ti mám ostať pri sukni celý život alebo ísť nebodaj za mníšku?"........"Dobre, dobre, žil dajaký Ježiš, zabili ho, hádam aj nevinne......ale to predsa nemohol byť boh, ak sa dal zabiť"......."Tetky, vyhyniete a z kostola bude parádná disko- sála a ani pes neštekne, že tam bol kedysi kostol....a išli ste sa upachtiť brigádami a dávali ste na to posledné peniaze, aby stál...."

Toto sú ešte ojedinelé, hlasy, ale ak sa ich spojí mnoho......iba staré matere vedia, čo bol komunizmus a prastaré, čo bol Hitlerov nacizmus, .......a dnes sa pred fundamentalistickým islamom zhovievavo zatvárajú očí, že veď každý v dačo verí (ibanám sa nechce).

Na to niet inej odpovede ako:   Modli sa a uč modlitbe svoje deti!  Ak si na to nenájdeš čas, zahynieme... a nie Boh bude ten zlý, čo na nás zošle celosvetovú kataklizmu, ale my, my, my sami si budeme na vine. My sa mi sa vyzabíjame.

Pochod v Košiciach v septembri za ľudkské hodnoty bol krásny.....ale plameň z tejto ľudskej vatry sa musí šíriť .....modlitbou a časom ktorý si zoberieme pre tých malých, za ktorých životy sme tam stáli a kráčali.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Satan útočí najmä na slabých, na silných má zase svoje metódy. Treba sa "schovať za Ježiša", aby on s ním bojoval. Keď bojuješ sám, človek, prehráš. S Ježišom vyhráš. Ešte lepšie: Ježiš vyhrá. Ty sa pripoj k Výťazovi. Pokoj tebe, Irmuš.
Отправлено в 09.10.13 21:14.