« Späť

Staré babky s ružencom.

Veľa ľudí spoločne s kostolom pozná vždy skupinu starých žien, teda väčšinou, ktoré sa pred omšou modlia ruženec. Vulgárnejší vtip vraví o tom, že sa pripravujú na zloženie posledných skúšok.

Staré ženy v kostole s ružencom mi neraz pripomenú moju vlastnú babku, ktorá bola ružencu a Márii veľmi oddaná. Už je dávno pri Bohu, ale spomínam si, že ako dieťa som bol k nej vždy dosť drzý a neuvedomoval som si ani, ako ma mala vlastne rada. Život ma od mala učil inému a babka bola pre mňa exot v rodine. Modlila sa ten ruženec stále dookola, aj keď už stratila rozum v podstate, a chodila do toho kostola. Zhovárala sa s duchmi už na sklonku života. Chodili ju navštevovať dávno mŕtvi priatelia a rodinní príslušníci. Rozprávala sa s nimi dosť. Pre nás odchádzala už úplne od rozumu. Mŕtvi nechodia navštivovať živých. A ruženec, to bola hlúposť. Modliť sa k nejakému Bohu, ktorý neexistuje. Dnes už neberiem to ako hlúposť, že existuje život aj po smrti fyzického tela. Dnes už neberiem za hlúposť ruženec. Ak prídem do kostola a vidím babky modliace sa ruženec, tak mi to pripomenie moju babku, ktorá zomrela aj počas modlitby ruženca. Pros za nás teraz aj v hodinu smrti našej... Neraz som sa pripojil k týmto ženám a modlil sa s nimi ruženec. Mladý muž, možno na vrchole svojej sily sa modlí so starými ženami v kostole ruženec a prednáša modlitbu Zdravas. Mnohí mladí veriaci sa modlia túto modlitbu doma s rodinou. Modliť sa ju v kostole je už nejako mimo tento rámec, zväčša len výnimočne, a určite nie predmodlievanie sa v kostole. Mladí majú svoje spoločenstvá. Ja už spoločenstvo nemám. Mojim najväčším spoločenstvom, v ktorom ma najviac a najsrdečnejšie prijali, bola skupina starých žien modliacich sa ruženec v kostole. Nidky som sa necítil viac prijatý ako týmito starými ženami. Je to asi groteskné, keď si niekto predstaví mladého chlapa, ako sa modlí ruženec v kostole s kopou starých žien. Mnohí si spájajú túto modlitbu so starými babkami, či možno dedkami, väčšinou dôchodcami. Mladí sú už iná mentalita. Majú množstvo kdejakých spoločenstiev, aktivít, zážitkov. Ten ruženec sa modlia aj mladí ľudia, ale inde. Väčšinou inde. A ľudia vidia, len tých starých ľudí v kostoloch omieľať ten ruženec. Nie je zlé, ak mladí prídu občas niekedy pred omšou k starým, aby sa pripojili v tejto modlitbe. Netreba to robiť len vtedy, keď dosiahneme veku 60 a viac. Vymeniť modliace stráže v kostole. Tie babky sa totiž vždy potešia, ak sa niekto mladý pridá k nim.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Miro, píšem o tomto vo svojom blogu "Čo mi na Slovensku chýba" a mám z Teba radosť. Prvý raz som videla takého muža ako si Ty modliť sa ruženec v kostole vo Vancouvri. Ani v Nemecku to nie je nejaké zvláštne....iba tu, zvyk je železná košeľa. Mňa len ruší, ak sa tie babky modlia až kým nezazvoní zvonček na sv.omšu, pretože aspoň 10 min. pred Ňou by sa žiadalo ticho,venované adorácii Spasiteľa. A krásne je, keď sa so svojimi veriacimi v októbri moédlí so svojimi veriacimi kňaz ako otec spoločenstva. Ďakujem.
Odoslané 24.9.2013 10:02.
Ruženec

Milosť a túžba, pokora.
cestička z lásky do lásky,
diamantové zdravasky
a otčenáše z mramora,

súhvezdia! rozlet holubov!
čistota! závrat! výšina!
materské slzy za Syna
na nitke Božích prísľubov.

Bolestí pochod pomalý
a radostí terč ďaleký,
kryštály! zrno! klinčeky!

Uhlíky večnej pahreby
a sláva, ktorú zažali
v najvyššom okne na nebi!


Karol Strmeň, báseň zo zbierky Znamenie Ryby
Odoslané 24.9.2013 12:32.
A to až do Vancouveru musíš chodiť? Trošku ďaleko, nie? emoticon
Odoslané 24.9.2013 15:13 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Duch vanie, kde chce... Teším sa pekným veršom Strmeňovým.
Odoslané 24.9.2013 18:34 ako reakcia na Miroslav Čonka.